Bookbot

Moc a ľudská povaha

Ocena książki

Parametry

  • 185 stron
  • 7 godzin czytania

Więcej o książce

Predkladaná publikácia je prvým knižným prekladom Helmutha Plessnera do slovenčiny. V prvej eseji Moc a ľudská povaha sú prítomné základné východiská Plessnerovej antropologickej filozofie ako pozicionalita, teda spôsob umiestnenia človeka v prostredí, rozdiel medzi centrickou a excentrickou pozíciou človeka a spôsoby, akými človek dokáže prekročiť svoj vlastný stred. Po vzore filozofov existencie Jaspersa a Heideggera nie je Plessnerov človek nikdy hotovým výtvorom, ale neustálym procesom sebautvárania jednak počas vlastného života a potom aj na poli dejín, kde sa človek po vzore Diltheyovho historizmu stretáva so sebou samým. V druhej eseji Emancipácia moci sa jasne zrkadlí autorovo presvedčenie, že ak má mať filozofia či antropológia zmysel, musí byť politická. Podľa Plessnera sa človek vyznačuje biologicky danou potrebou moci, pričom predstava absolútnej moci zostáva pre jedincov rovnako neodolateľná tak v minulosti ako aj v súčasnosti. Moc sa podľa Plessnera v dejinách ľudstva nemení, menia sa len spôsoby jej uplatňovania.

Zakup książki

Moc a ľudská povaha, Helmut Plessner

Język
Rok wydania
2016
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

5,0
Doskonała
1 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Moc a ľudská povaha
Język
słowacki
Wydawca
Hronka
Rok wydania
2016
Oprawa
miękka
Liczba stron
185
ISBN10
8097174332
ISBN13
9788097174330
Seria
Kategorie
Ocena
5 z 5
Opis
Predkladaná publikácia je prvým knižným prekladom Helmutha Plessnera do slovenčiny. V prvej eseji Moc a ľudská povaha sú prítomné základné východiská Plessnerovej antropologickej filozofie ako pozicionalita, teda spôsob umiestnenia človeka v prostredí, rozdiel medzi centrickou a excentrickou pozíciou človeka a spôsoby, akými človek dokáže prekročiť svoj vlastný stred. Po vzore filozofov existencie Jaspersa a Heideggera nie je Plessnerov človek nikdy hotovým výtvorom, ale neustálym procesom sebautvárania jednak počas vlastného života a potom aj na poli dejín, kde sa človek po vzore Diltheyovho historizmu stretáva so sebou samým. V druhej eseji Emancipácia moci sa jasne zrkadlí autorovo presvedčenie, že ak má mať filozofia či antropológia zmysel, musí byť politická. Podľa Plessnera sa človek vyznačuje biologicky danou potrebou moci, pričom predstava absolútnej moci zostáva pre jedincov rovnako neodolateľná tak v minulosti ako aj v súčasnosti. Moc sa podľa Plessnera v dejinách ľudstva nemení, menia sa len spôsoby jej uplatňovania.