Więcej o książce
Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.
Zakup książki
Anton Šmotlák, Aurel Hrabušický, Filip Vančo
- Język
- Rok wydania
- 2020
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Nikt jeszcze nie ocenił.
- Tytuł
- Anton Šmotlák
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Aurel Hrabušický, Filip Vančo
- Wydawca
- Slovart (SK)
- Rok wydania
- 2020
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 140
- ISBN10
- 8055643652
- ISBN13
- 9788055643656
- Seria
- Kategorie
- Pierwsze wydanie
- 2020
- Oryginalna nazwa
- Anton Šmotlák
- Opis
- Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.