Więcej o książce
Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma významnými postavami slovenskej histórie, ktoré predstavujú protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud bol ovplyvnený jeho detstvom v blízkosti pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 sa s ním Špitzer zapojil do diskusie o jeho úlohe v tragédii slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, aby napísal diplomovú prácu o Machovej novinárskej činnosti. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do prerušenia týchto rozhovorov Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa odvíja príbeh, v ktorom autor spoznáva Machovu novinársku prácu, jeho polemiky a priateľstvá s prominentnými komunistickými intelektuálmi. Zaznamenáva Machov pohľad na slovenských a nemeckých politikov, najmä na Tuku a Hitlera, a jeho úvahy o vzniku Slovenského štátu. Špitzer, vylúčený z literatúry a zakázaný publikovať, sa vracal k svojej odbojárskej identite a osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol veliteľom. Sugescia „paralelných osudov“ je doplnená úryvkami z Machových nepublikovaných denníkov a Špitzerovým prežívaním normalizácie, pričom ich príbehy ostávajú aktuálne aj dnes.
Zakup książki
Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach, Anton Baláž
- Język
- Rok wydania
- 2019
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Anton Baláž
- Wydawca
- Marenčin PT
- Rok wydania
- 2019
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 288
- ISBN10
- 8056904255
- ISBN13
- 9788056904251
- Seria
- Kategorie
- Ocena
- 2 z 5
- Opis
- Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma významnými postavami slovenskej histórie, ktoré predstavujú protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud bol ovplyvnený jeho detstvom v blízkosti pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 sa s ním Špitzer zapojil do diskusie o jeho úlohe v tragédii slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, aby napísal diplomovú prácu o Machovej novinárskej činnosti. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do prerušenia týchto rozhovorov Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa odvíja príbeh, v ktorom autor spoznáva Machovu novinársku prácu, jeho polemiky a priateľstvá s prominentnými komunistickými intelektuálmi. Zaznamenáva Machov pohľad na slovenských a nemeckých politikov, najmä na Tuku a Hitlera, a jeho úvahy o vzniku Slovenského štátu. Špitzer, vylúčený z literatúry a zakázaný publikovať, sa vracal k svojej odbojárskej identite a osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol veliteľom. Sugescia „paralelných osudov“ je doplnená úryvkami z Machových nepublikovaných denníkov a Špitzerovým prežívaním normalizácie, pričom ich príbehy ostávajú aktuálne aj dnes.


