Zvony a hroby : príbehy z prítmia

Więcej o książce

"Ídea tejto knihy vznikala na prelome rokov 1953-54. Iba ídea, presnejšie - názov knihy, ktorú som sa v tých mesiacoch rozhodol napísať. Bolo to rozhodnutie takpovediac nezodpovedné, prinajmenšom nekompetentné, lebo dovtedy som nenapísal nič, čo by stálo za pozornosť, ak do toho nezarátam zopár ľúbostných básničiek. ... Krátke dni a dlhé noci najdlhšej zimy svojho života som trávil na samotke v sídle ŠtB na ulici Februárového víťazstva v Bratislave. Mal som teda dostatok času na rozmyšľanie o svojej budúcnosti, a keďže jej výhľady boli neradostné, utešoval som sa predstavami, ako raz budem pokračovat vo svojich literárnych pokusoch. Keďže politický väzeň v tých časoch nesmel vlastniť papier ani ceruzku, musel som sa uspokojiť s tým, že som vymyslel aspoň názov mojej budúcej knihy - Zvony a hroby. Je dosť možné, že ma k tomu inšpiroval hlahol zvonov, ktorému sa občas podarilo preniknúť do mojej samoty a porozprávať sa so mnou. A možno aj fakt, že sám som bol zaživa pochovaný v hrobe, v ktorom sa po nociach ozývali stony a výkriky mučených a možno aj pomätených vyšetrovancov. ..."