Bookbot

Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti)

Parametry

  • 526 stron
  • 19 godzin czytania

Więcej o książce

Ako naznačuje už názov, táto kniha je rozpravou o Marxovi, resp. o neomarxime, no zďaleka nielen o ňom. Názov monografie "Späť k Marxovi?" je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity. Kniha však nie je iba o Marxovi či o súčasných neomarxistoch. Pojednáva aj o najaktuálnejších hodnotových otázkach súčasnej ľavice. V rámci politicko-filozofickej analýzy sa v nej píše o teóriách spravodlivosti, o sociálnom štáte, či o ekonomickej demokracii. Dôraz kladie na teórie tzv. analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, pričom kriticky analyzuje koncepcie najznámejších súčasných amerických filozofov, napr. Johna Rawlsa, Roberta Nozicka či Amartyu Sena. Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu. Ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktoré môže byť inšpiráciou tak pre sociálnu demokraciu, ako aj pre radikálnu ľavicu.

Zakup książki

Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti), Ľuboš Blaha

Język
Rok wydania
2009
Oprawa
(twarda)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

Nikt jeszcze nie ocenił.Oceń

Tytuł
Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti)
Język
słowacki
Wydawca
Veda
Rok wydania
2009
Oprawa
twarda
Liczba stron
526
ISBN10
8022410772
ISBN13
9788022410779
Seria
Tagi
Opis
Ako naznačuje už názov, táto kniha je rozpravou o Marxovi, resp. o neomarxime, no zďaleka nielen o ňom. Názov monografie "Späť k Marxovi?" je skôr provokatívna otázka k dnešnej slovenskej spoločnosti vrátane vedeckej a filozofickej komunity. Kniha však nie je iba o Marxovi či o súčasných neomarxistoch. Pojednáva aj o najaktuálnejších hodnotových otázkach súčasnej ľavice. V rámci politicko-filozofickej analýzy sa v nej píše o teóriách spravodlivosti, o sociálnom štáte, či o ekonomickej demokracii. Dôraz kladie na teórie tzv. analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, pričom kriticky analyzuje koncepcie najznámejších súčasných amerických filozofov, napr. Johna Rawlsa, Roberta Nozicka či Amartyu Sena. Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu. Ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktoré môže byť inšpiráciou tak pre sociálnu demokraciu, ako aj pre radikálnu ľavicu.