Więcej o książce
Kolektív autorov z Katedry histórie FF TU a zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v Bratislave sa vo svojej publikácii zameriava na dôležité aspekty vzťahov medzi Uhorským kráľovstvom a Rímskou kúriou od preduhorského obdobia po koniec 17. storočia. Autori čerpajú z vlastného výskumu v Vatikánskom apoštolskom archíve a okrem teoretického výkladu komunikácie medzi Uhorskom a Rímom prinášajú aj konkrétne pramene, ktoré obohacujú historický vývoj na Slovensku. Š. Marinčák potvrdzuje na základe prameňov využívanie latinskej liturgie Konštantínom a Metodom na Veľkej Morave. Vladimír Rábik objasňuje komunikačné prostriedky medzi Uhorskom a Rímom a ich význam pre slovenské dejiny. Miloš Marek sa zaoberá systémom registrov vo Vatikánskom archíve, zatiaľ čo Zuzana Lopatková podrobne analyzuje politicko-náboženské pomery 17. storočia a systém vymenovávania nitrianskych biskupov. Záver publikácie zdôrazňuje význam výskumu vo Vatikánskom archíve pre slovenské dejiny, pričom edičné a odborné spracovanie prameňov potvrdzuje jeho nenahraditeľnosť.
Zakup książki
Et Quod transeat sine alia lectione / Svätá stolica a Uhorské kráľovstvo v stredovekej komunikácii (s osobitným zreteľom na územie, Vladimír Rábik, Šimon Marinčák, Miloš Marek, Zuzana Lopatková
- Język
- Rok wydania
- 2021
Metody płatności
Nikt jeszcze nie ocenił.
- Tytuł
- Et Quod transeat sine alia lectione / Svätá stolica a Uhorské kráľovstvo v stredovekej komunikácii (s osobitným zreteľom na územie
- Język
- słowacki
- Rok wydania
- 2021
- Liczba stron
- 323
- ISBN10
- 8056804706
- ISBN13
- 9788056804704
- Seria
- Opis
- Kolektív autorov z Katedry histórie FF TU a zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v Bratislave sa vo svojej publikácii zameriava na dôležité aspekty vzťahov medzi Uhorským kráľovstvom a Rímskou kúriou od preduhorského obdobia po koniec 17. storočia. Autori čerpajú z vlastného výskumu v Vatikánskom apoštolskom archíve a okrem teoretického výkladu komunikácie medzi Uhorskom a Rímom prinášajú aj konkrétne pramene, ktoré obohacujú historický vývoj na Slovensku. Š. Marinčák potvrdzuje na základe prameňov využívanie latinskej liturgie Konštantínom a Metodom na Veľkej Morave. Vladimír Rábik objasňuje komunikačné prostriedky medzi Uhorskom a Rímom a ich význam pre slovenské dejiny. Miloš Marek sa zaoberá systémom registrov vo Vatikánskom archíve, zatiaľ čo Zuzana Lopatková podrobne analyzuje politicko-náboženské pomery 17. storočia a systém vymenovávania nitrianskych biskupov. Záver publikácie zdôrazňuje význam výskumu vo Vatikánskom archíve pre slovenské dejiny, pričom edičné a odborné spracovanie prameňov potvrdzuje jeho nenahraditeľnosť.