
Więcej o książce
Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.
Zakup książki
Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939, Pavol Matula
- Język
- Rok wydania
- 2012
- Oprawa
- (miękka)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Pavol Matula
- Rok wydania
- 2012
- Oprawa
- miękka
- Liczba stron
- 112
- ISBN10
- 8374905344
- ISBN13
- 9788374905343
- Seria
- Kategorie
- Tagi
- Tematy historyczne, XX wiek, Polska, Kysuce
- Ocena
- 5 z 5
- Opis
- Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.