Bookbot

Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939

Ocena książki

Parametry

  • 112 stron
  • 4 godziny czytania

Więcej o książce

Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.

Zakup książki

Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939, Pavol Matula

Język
Rok wydania
2012
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

5,0
Doskonała
1 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939
Język
słowacki
Oprawa
miękka
Liczba stron
112
ISBN10
8374905344
ISBN13
9788374905343
Seria
Ocena
5 z 5
Opis
Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.