
Więcej o książce
Učenci, ktorých diela tvoria stredovekú filozofiu, pôsobili ako teológovia, právnici, lekári, niekedy aj básnici. Nenájdeme medzi nimi snáď nikoho, koho by sme mohli označiť výlučne za filozofa.2 Pre teológov a (náboženských) právnikov bola určujúcim prameňom ich filozofovania Biblia alebo Korán. Tým druhým prameňom bolo filozofické dedičstvo predchádzajúceho staroveku, v ktorom dominovala postava Aristotela s jeho komentátormi. Peripatetické dedičstvo dopĺňali nasledovníci Platóna v dlhej línii tzv. novoplatónskej filozofie (napr. Plotinos, Iamblichos a Proklos), ktorá sa vo svojich počiatkoch rozvíjala v prostredí helenistických škôl. Preto neprekvapuje, že hlavným filozofickým problémom pre stredovekých učencov bol vzťah teológie a filozofie, resp. viery a rozumu, a na to nadväzujúci vzťah teológie a metafyziky. V prostredí kresťanského myslenia sa o ňom diskutovalo už v 2. storočí, keď niektorí Cirkevní otcovia spochybnili hodnotu sekulárneho učenia pre tých, ktorým bola pravda zjavená Bohom...
Zakup książki
Úvod do dejín stredovekej židovskej filozofie, Mária Mičaninová
- Język
- Rok wydania
- 2016
- Oprawa
- (miękka)
Metody płatności
Nikt jeszcze nie ocenił.
- Tytuł
- Úvod do dejín stredovekej židovskej filozofie
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Mária Mičaninová
- Rok wydania
- 2016
- Oprawa
- miękka
- Liczba stron
- 128
- ISBN10
- 8081524754
- ISBN13
- 9788081524752
- Seria
- Tagi
- Tematy historyczne, Tematy religijne, Tematyka filozoficzna, Średniowiecze, Żydzi, Filozofia średniowieczna, Filozofia żydowska
- Opis
- Učenci, ktorých diela tvoria stredovekú filozofiu, pôsobili ako teológovia, právnici, lekári, niekedy aj básnici. Nenájdeme medzi nimi snáď nikoho, koho by sme mohli označiť výlučne za filozofa.2 Pre teológov a (náboženských) právnikov bola určujúcim prameňom ich filozofovania Biblia alebo Korán. Tým druhým prameňom bolo filozofické dedičstvo predchádzajúceho staroveku, v ktorom dominovala postava Aristotela s jeho komentátormi. Peripatetické dedičstvo dopĺňali nasledovníci Platóna v dlhej línii tzv. novoplatónskej filozofie (napr. Plotinos, Iamblichos a Proklos), ktorá sa vo svojich počiatkoch rozvíjala v prostredí helenistických škôl. Preto neprekvapuje, že hlavným filozofickým problémom pre stredovekých učencov bol vzťah teológie a filozofie, resp. viery a rozumu, a na to nadväzujúci vzťah teológie a metafyziky. V prostredí kresťanského myslenia sa o ňom diskutovalo už v 2. storočí, keď niektorí Cirkevní otcovia spochybnili hodnotu sekulárneho učenia pre tých, ktorým bola pravda zjavená Bohom...