Bookbot

Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus II - Registra supplicationum ex actis pontificum Romanorum res gestas Slovacas illustrantia I

Parametry

  • 342 strony
  • 12 godzin czytania

Więcej o książce

Suplikačné registre, vznikajúce v pápežskej kúrii z potreby evidovať žiadosti k Svätej stolici, sú špecifickým prameňom. Hoci sa zachovali až od pontifikátu pápeža Klementa VI. (1342–1352), je jasné, že kúria evidovala supliky už skôr. Záznamy z tohto obdobia majú vyvinutú a špecifickú formu. Žiadosti sú zapisované v skrátenej (regestovej) forme, vrátane kancelárskeho prípisu o vyhovení či zamietnutí a menovaní príslušnej kompetentnej osoby, zvyčajne kuriálneho vicekancelára. Tieto registre sú mimoriadne dôležité, najmä pre naše územie, pretože zachytávajú žiadosti o úpravu uhorských cirkevných pomerov, vrátane obsadenia cirkevných úradov na Slovensku, a týkajú sa aj politického a verejného života v krajine. Stav písomnej agendy v pápežskej kancelárii odráža cirkevno-politickú situáciu v Európe. Po ukončení cirkevnej schizmy na koncile v Kostnici a voľbe pápeža Martina V. v roku 1417 došlo k zlepšeniu stavu registrov, ktoré sa od tohto roku vedú v kompletnom stave. Rok 1417 je významným medzníkom vo vedení kuriálnej agendy a vo vývoji pápežskej diplomatiky.

Zakup książki

Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus II - Registra supplicationum ex actis pontificum Romanorum res gestas Slovacas illustrantia I, Vladimír Rábik

Język
Rok wydania
2009
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

Nikt jeszcze nie ocenił.Oceń

Tytuł
Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus II - Registra supplicationum ex actis pontificum Romanorum res gestas Slovacas illustrantia I
Język
słowacki
Oprawa
miękka
Liczba stron
342
ISBN10
8080823022
ISBN13
9788080823023
Seria
Opis
Suplikačné registre, vznikajúce v pápežskej kúrii z potreby evidovať žiadosti k Svätej stolici, sú špecifickým prameňom. Hoci sa zachovali až od pontifikátu pápeža Klementa VI. (1342–1352), je jasné, že kúria evidovala supliky už skôr. Záznamy z tohto obdobia majú vyvinutú a špecifickú formu. Žiadosti sú zapisované v skrátenej (regestovej) forme, vrátane kancelárskeho prípisu o vyhovení či zamietnutí a menovaní príslušnej kompetentnej osoby, zvyčajne kuriálneho vicekancelára. Tieto registre sú mimoriadne dôležité, najmä pre naše územie, pretože zachytávajú žiadosti o úpravu uhorských cirkevných pomerov, vrátane obsadenia cirkevných úradov na Slovensku, a týkajú sa aj politického a verejného života v krajine. Stav písomnej agendy v pápežskej kancelárii odráža cirkevno-politickú situáciu v Európe. Po ukončení cirkevnej schizmy na koncile v Kostnici a voľbe pápeža Martina V. v roku 1417 došlo k zlepšeniu stavu registrov, ktoré sa od tohto roku vedú v kompletnom stave. Rok 1417 je významným medzníkom vo vedení kuriálnej agendy a vo vývoji pápežskej diplomatiky.