Więcej o książce
Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.
Zakup książki
Zakázaná ríša, Jan Jacob Slauerhoff
- Język
- Rok wydania
- 2006
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Zakázaná ríša
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Jan Jacob Slauerhoff
- Wydawca
- Európa
- Rok wydania
- 2006
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 168
- ISBN10
- 8089111114
- ISBN13
- 9788089111114
- Seria
- Kategorie
- Pierwsze wydanie
- 1932
- Oryginalna nazwa
- Het verboden rijk
- Ocena
- 4 z 5
- Opis
- Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.