Tylko Gabriel Garcia Marquez, pisarz, który wciąż potrafi patrzeć na świat oczyma zdziwionego dziecka, mógł napisać baśń o dyktatorze. Baśń wszystkim dobrze znaną, w której każda postać musi odegrać sobie właściwą, stereotypową rolę. Baśń, w której nic nie jest nas w stanie zaskoczyć, bo mieści w sobie wszystkie znane nam bajki o okrutnych władcach i historie o tyranach rodem z operetki. A mimo to Jesień patriarchy nie jest kolejną powieścią o dyktaturze, lecz powieścią o naszej dziecięcej wyobraźni i naszych dziecięcych lękach; to dzięki nim możliwa jest każda władza - baśniowa i realna.
S neobyčajnou psychologickou hĺbkou vykresľuje zložitý zápas človeka o prežitie v nepriateľskom prostredí. Dejová zápletka sa sústreďuje na konflikt medzi dobrom a zlom. Stavia proti sebe skromného obchodníka a poľnohospodára Bernarda a bezohľadne chamtivého zemepána Nestora, ktorý sa spolieha na svojich zabijakov, zradných a nepevných, no závislých od vôle silnejšieho.
Na pozadí exotického prostredia zaoceánskej lode, ktorá vezie šťastných výhercov lotérie na výletnú plavbu do neznáma, autor zobrazil vrstvy juhoamerickej spoločnosti najmä prostredníctvom ich konania a vzájomných vzťahov. Po nepredvídaných udalostiach sa jeho hrdinovia ocitajú v situácii, keď sú nútení komunikovať, čo vyvoláva hlboké rozpory. Konformizmus, opatrníctvo a ľahostajnosť ostro kontrastujú so zmyslom pre zodpovednosť a odhodlaním statočne čeliť ťažkostiam v kritickom okamihu, ako to vidíme u profesora Medrana a Chlpáča. Tieto protipóly ľudského charakteru sú výstižne stelesnené i v ženských typoch, ako je napríklad príslušníčka meštiackej vrstvy pani Trejová a na druhej strane nekonvenčná krásavica Paula i intelektuálka Claudia. Pomerne jednoduchý dej podfarbuje a oživuje nepretržité napätie vyvolané rozličnými záhadnými okolnosťami plavby, ako je čudná posádka, uzavretie prístupu do zadnej časti lode a podobne, ktoré budia u cestujúcich pocity nedôvery a neistoty, vrcholiace absurdnou smrťou jedného z nich. I ked Cortazár venuje značnú pozornosť vnútornému svetu svojich hrdinov, vie pôsobivo opísať i bežné životné situácie, za ktorými možno tušiť nové rozmery a významy, lebo skutočný svet sa uňho svojrázne prelína so svetom fantázie, a azda práve pre tieto hodnoty si román získal čitateľov v Európe a Amerike.
Psychologický román portugalského spisovateľa rozpráva o kritickom momente v živote úspešného lekára, ktorý v okamihu neistoty bezúspešne hľadá odvahu byť sám sebou a silu vyrovnať sa so strachom zo straty spoločenskej prestíže.
Súbor štúdií a príspevkov s názvom Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia je výsledkom dlhodobej autorovej výskumnej práce zameranej na organické prepojenie podnetov z viacerých disciplín. Slovenská literárna veda dosiahla vzácne výsledky a jej metodologický aparát ponúka široké spektrum impulzov pre literárnych bádateľov. Prvý okruh štúdií sa zameriava na prínos Antona Popoviča a jeho interdisciplinárnu metódu skúmania vzťahu slovenskej literatúry k iným slovanským literatúram. Autor sa zaoberá filozoficko-teoretickou podmienenosťou bádateľských postupov, najmä v kontexte modernej a postmodernej literatúry a umeleckého prekladu. Metóda interdisciplinárnosti sa opiera o teoretické poznatky slovenských, českých, francúzskych a španielskych literárnych vedcov a vyžaduje individuálny kritický postoj a intuitívno-racionálne schopnosti interpretátora. V nadväznosti na slovenskú tradíciu kritiky umeleckého prekladu ide o tvorivé uplatnenie synchrónneho a diachrónneho prístupu k literárnemu prekladu. Projekt obsahuje aj štúdie venované významným zjavom svetovej literatúry, ako sú Paul Claudel, Julio Cortázar a José Martí, ktorých dielo ponúka univerzalistický pohľad na svet a presahuje rámec národnej literatúry.
