Bookbot

Ocena książki

Więcej o książce

Predčasne zosnulá autorka bola jednou z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky. Narodila sa v Prahe, aj román Ujma začala písať po česky, ale dokončila ho po nemecky. Rezonuje v ňom skúsenosť života v totalitnej Prahe, vnímaná cez príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Bohatstvo polotieňov a precízna štruktúra robia z tohto rozsahom neveľkého diela literárny skvost. Ukážka: Nechajte ma! Nechajte ma! Vykrúca sa mu z objatia, pokúša sa odtiahnuť si jeho ruky z pŕs, ale policajt stojí tesne za ňou a nenechá sa odtisnúť. Silno sa na ňu tlačí bruchom, dýcha jej na krk a naráža do nej panvou s tvrdou gučou, ktorú sa jej pokúša vsunúť ďalej medzi nohy. Nie, pustite ma, pustite ma! Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. Pomoc, pomoc! kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.

Zakup książki

Ujma, Libuše Moníková

Język
Rok wydania
1999
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

3,3
Dobra
8 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Ujma
Język
słowacki
Wydawca
Aspekt
Rok wydania
1999
Oprawa
miękka
Liczba stron
100
ISBN10
8085549093
ISBN13
9788085549096
Seria
Pierwsze wydanie
1981
Oryginalna nazwa
Eine Schädigung
Ocena
3,25 z 5
Opis
Predčasne zosnulá autorka bola jednou z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky. Narodila sa v Prahe, aj román Ujma začala písať po česky, ale dokončila ho po nemecky. Rezonuje v ňom skúsenosť života v totalitnej Prahe, vnímaná cez príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Bohatstvo polotieňov a precízna štruktúra robia z tohto rozsahom neveľkého diela literárny skvost. Ukážka: Nechajte ma! Nechajte ma! Vykrúca sa mu z objatia, pokúša sa odtiahnuť si jeho ruky z pŕs, ale policajt stojí tesne za ňou a nenechá sa odtisnúť. Silno sa na ňu tlačí bruchom, dýcha jej na krk a naráža do nej panvou s tvrdou gučou, ktorú sa jej pokúša vsunúť ďalej medzi nohy. Nie, pustite ma, pustite ma! Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. Pomoc, pomoc! kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.