Więcej o książce
mre Kertész na vlastnej koži zažil čas, ktorý sa v dejinách označuje ako 20. storočie. Pre toto hrozné storočie straty hodnôt, keď sa všetko, čo bolo kedysi hodnotou, stalo ideológiou, je príznačné, že sa politika a kultúra dostali nielen do protikladu, ale aj do vzájomného nepriateľstva. Politika, ktorá sa odtrhla od kultúry a prostredníctvom moci nadobudla neobmedzenú (a všetkého schopnú) totalitnú podobu, je skazonosná. Nijaký stranícky ani štátny totalitarizmus sa nezaobíde bez diskriminácie, a totalitnou formou diskriminácie sú masové vraždy. Kertész ako umelec pracujúci s jazykom citlivo vníma (ne)možnosť vyjadriť slovami a jazykom mnohé z toho, čo bolo údelom miliónov ľudí. Zisťuje, že jednou z najzávažnejších, a možno dostatočne ani nedocenených udalostí 20. storočia je, že sa nakazil ideológiami, takže sa stal nesmierne nebezpečným. A predsa z Kertészových úvah, zo slov, podľa neho takých bezmocných, vyžaruje múdry vnútorný jas, za ktorý bolo treba zaplatiť neslýchanú cenu: teraz však disponuje nedefinovateľnou silou a vyrovnanosťou, potrebnou na ceste človeka dejinami.
Zakup książki
Vyhnaný jazyk, Imre Kertész
- Język
- Rok wydania
- 2002
- Oprawa
- (twarda),
- Stan książki
- Dobry
- Cena
- 19,47 zł
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Vyhnaný jazyk
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Imre Kertész
- Wydawca
- Kalligram (SK)
- Rok wydania
- 2002
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 170
- ISBN10
- 8071494801
- ISBN13
- 9788071494805
- Seria
- Tagi
- Ocena
- 3 z 5
- Opis
- mre Kertész na vlastnej koži zažil čas, ktorý sa v dejinách označuje ako 20. storočie. Pre toto hrozné storočie straty hodnôt, keď sa všetko, čo bolo kedysi hodnotou, stalo ideológiou, je príznačné, že sa politika a kultúra dostali nielen do protikladu, ale aj do vzájomného nepriateľstva. Politika, ktorá sa odtrhla od kultúry a prostredníctvom moci nadobudla neobmedzenú (a všetkého schopnú) totalitnú podobu, je skazonosná. Nijaký stranícky ani štátny totalitarizmus sa nezaobíde bez diskriminácie, a totalitnou formou diskriminácie sú masové vraždy. Kertész ako umelec pracujúci s jazykom citlivo vníma (ne)možnosť vyjadriť slovami a jazykom mnohé z toho, čo bolo údelom miliónov ľudí. Zisťuje, že jednou z najzávažnejších, a možno dostatočne ani nedocenených udalostí 20. storočia je, že sa nakazil ideológiami, takže sa stal nesmierne nebezpečným. A predsa z Kertészových úvah, zo slov, podľa neho takých bezmocných, vyžaruje múdry vnútorný jas, za ktorý bolo treba zaplatiť neslýchanú cenu: teraz však disponuje nedefinovateľnou silou a vyrovnanosťou, potrebnou na ceste človeka dejinami.


