Więcej o książce
Podtitul: Neveselé spomienky na veselé roky Druhý diel pamätí Mila Urbana voľne nadväzuje na autobiografické dielo Zelená krv (Spomienky hájnikovho syna). Mapuje obdobie od roku 1921 až po príchod autora do Bratislavy v roku 1935. Milo Urban po smrti svojho otca a nezhodách s otčimom predčasne opustil školské lavice, aby sa ako polosirota postaral o seba sám. Stáva sa výpomocným redaktorom v redakcii časopisu Slovák v Ružomberku, neskôr vystrieda viacero redaktorských a úradníckych miest. V roku 1927 mu vychádza román Živý bič, kľúčové dielo slovenskej medzivojnovej literatúry s témou prvej svetovej vojny. Na pozadí autobiografických spomienok autor vyjadruje svoje odmietavé postoje k aktívnej účasti v politike či k pálčivým otázkach v 1. ČSR, napríklad k sociálnej nerovnosti či vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi a zároveň predostiera otázku slovenskej svojbytnosti. Druhý diel pamätí Mila Urbana bezpochyby prinesie aj mnohé podnety na diskusiu, nakoľko obdobie, ktoré zahŕňa, formovalo autora ako človeka i ako spisovateľa. Halinda, vymyslená krajina, totiž symbolizuje métu, ku ktorej autor svojím životom i dielom smeruje.
Zakup książki
Kade-tade po Halinde, Milo Urban
- Język
- Rok wydania
- 2025
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Kade-tade po Halinde
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Milo Urban
- Rok wydania
- 2025
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 384
- ISBN13
- 9788081153624
- Seria
- Kategorie
- Ocena
- 5 z 5
- Opis
- Podtitul: Neveselé spomienky na veselé roky Druhý diel pamätí Mila Urbana voľne nadväzuje na autobiografické dielo Zelená krv (Spomienky hájnikovho syna). Mapuje obdobie od roku 1921 až po príchod autora do Bratislavy v roku 1935. Milo Urban po smrti svojho otca a nezhodách s otčimom predčasne opustil školské lavice, aby sa ako polosirota postaral o seba sám. Stáva sa výpomocným redaktorom v redakcii časopisu Slovák v Ružomberku, neskôr vystrieda viacero redaktorských a úradníckych miest. V roku 1927 mu vychádza román Živý bič, kľúčové dielo slovenskej medzivojnovej literatúry s témou prvej svetovej vojny. Na pozadí autobiografických spomienok autor vyjadruje svoje odmietavé postoje k aktívnej účasti v politike či k pálčivým otázkach v 1. ČSR, napríklad k sociálnej nerovnosti či vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi a zároveň predostiera otázku slovenskej svojbytnosti. Druhý diel pamätí Mila Urbana bezpochyby prinesie aj mnohé podnety na diskusiu, nakoľko obdobie, ktoré zahŕňa, formovalo autora ako človeka i ako spisovateľa. Halinda, vymyslená krajina, totiž symbolizuje métu, ku ktorej autor svojím životom i dielom smeruje.


