Bookbot

Mocné ženy alebo ženy moci?

Ocena książki

Parametry

  • 224 strony
  • 8 godzin czytania

Więcej o książce

Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.

Zakup książki

Mocné ženy alebo ženy moci?, Jana Oravcová

Język
Rok wydania
2014
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

4,0
Bardzo dobra
1 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Mocné ženy alebo ženy moci?
Język
słowacki
Wydawca
Csy
Rok wydania
2014
Oprawa
miękka
Liczba stron
224
ISBN10
8097185202
ISBN13
9788097185206
Seria
Ocena
4 z 5
Opis
Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.