Bookbot

Ako písať o dejinách

Autorzy

Ocena książki

Parametry

  • 221 stron
  • 8 godzin czytania

Więcej o książce

Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.

Zakup książki

Ako písať o dejinách, Paul Veyne

Język
Rok wydania
1998
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

3,7
Bardzo dobra
20 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Ako písať o dejinách
Język
słowacki
Autorzy
Paul Veyne
Rok wydania
1998
Oprawa
miękka
Liczba stron
221
ISBN10
8096786016
ISBN13
9788096786015
Seria
Pierwsze wydanie
1971
Oryginalna nazwa
Comment on écrit l'historie suivi de Foucault révolutionne l'historie
Ocena
3,7 z 5
Opis
Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.