Parametry
- 232 strony
- 9 godzin czytania
Więcej o książce
V autobiografickej knihe Trápenia so školou spomína Daniel Pennac na roky vlastnej školskej dochádzky a na svoje učiteľovanie. Píše zanietene a pútavo o vzdelávaní, netradične z uhla pohľadu slabých žiakov, lajdákov, ktorým sa v škole nedarí. Pre slabých žiakov má totiž veľké pochopenie – sám bol za svojich školáckych a študentských čias jedným z nich, beznádejným prípadom očividne odsúdeným na to, aby v živote neuspel. Príbehy zo svojich školských rokov nám Pennac podáva s vtipom jemu vlastným. Už učenie sa abecedy bolo nezabudnuteľné – v jeho rodine sa traduje, že mu trvalo celý rok, kým sa naučil prvé písmenko abecedy. Poznámka jeho otca symbolizuje láskavý humor a porozumenie, s ktorým sa jeho rodičia a starší bratia snažili zúfalého školáka podporiť – „žiadny strach, v dvadsiatich šiestich bude abecedu ovládať perfektne“. To však nezmenšilo obavy ani rodičov, ani malého chlapca o vlastnú budúcnosť. Pennac, samozrejme, napokon uspel. Jeden z jeho učiteľov ho „zachránil“. Dal mu za úlohu napísať román. A Pennac objavil svoj talent a presvedčil sa, že nie je „úplne nanič“.
Zakup książki
Trápenia so školou, Daniel Pennac
- Język
- Rok wydania
- 2012
- Oprawa
- (miękka),
- Stan książki
- Dobry
- Cena
- 14,14 zł
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Trápenia so školou
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Daniel Pennac
- Wydawca
- Artforum
- Rok wydania
- 2012
- Oprawa
- miękka
- Liczba stron
- 232
- ISBN10
- 8089445748
- ISBN13
- 9788089445745
- Seria
- Kategorie
- Tagi
- Francja, Edukacja & Szkolnictwo, Szkoła, Literatura francuska, Rodzicielstwo, Studia, Sukces, Doświadczenia, Nauczyciele, Problemy, Empatia, Uczniowie, Pedagogika reformacyjna
- Pierwsze wydanie
- 2007
- Oryginalna nazwa
- Chagrin d'école
- Ocena
- 3,7 z 5
- Opis
- V autobiografickej knihe Trápenia so školou spomína Daniel Pennac na roky vlastnej školskej dochádzky a na svoje učiteľovanie. Píše zanietene a pútavo o vzdelávaní, netradične z uhla pohľadu slabých žiakov, lajdákov, ktorým sa v škole nedarí. Pre slabých žiakov má totiž veľké pochopenie – sám bol za svojich školáckych a študentských čias jedným z nich, beznádejným prípadom očividne odsúdeným na to, aby v živote neuspel. Príbehy zo svojich školských rokov nám Pennac podáva s vtipom jemu vlastným. Už učenie sa abecedy bolo nezabudnuteľné – v jeho rodine sa traduje, že mu trvalo celý rok, kým sa naučil prvé písmenko abecedy. Poznámka jeho otca symbolizuje láskavý humor a porozumenie, s ktorým sa jeho rodičia a starší bratia snažili zúfalého školáka podporiť – „žiadny strach, v dvadsiatich šiestich bude abecedu ovládať perfektne“. To však nezmenšilo obavy ani rodičov, ani malého chlapca o vlastnú budúcnosť. Pennac, samozrejme, napokon uspel. Jeden z jeho učiteľov ho „zachránil“. Dal mu za úlohu napísať román. A Pennac objavil svoj talent a presvedčil sa, že nie je „úplne nanič“.


