Więcej o książce
Kritika politickej ekonomiky. Diel 1. Obsahom knihy je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti a najmä kapitalistického spôsobu výroby a distribúcie statkov. Prvá, najštudovanejšia časť Kapitálu obsahuje analýzy hodnoty tovaru a peňažného obehu; opäť je preberaná užitná hodnota a směnná hodnota, vzťahy vzniku směnnej hodnoty a pracovnej doby pracovníka, premena práce na peniaze a podobne. Marx zavádza pojem „nadpráca“: pracovník musí odpracovať určitú nutnú pracovnú dobu, aby vznikla hodnota, z ktorej uživí seba a rodinu; potom však musí pracovať ďalej, aby uživil aj kapitalistu. Z tejto „nadpráce“ vzniká nadhodnota, ktorá je však pracovníkovi odcudzená, pretože si ju privlastní kapitalista, a tým pracovníka vykořisťuje. Marx sa tiež venuje problému preľudnenia, dělby práce a strojovej výroby, ktorá vedie k predlžovaniu pracovnej doby, pretože stroj je najefektívnejší, ak beží nepretržite. Vlastnosti tovaru sú podľa Marxa vysvetliteľné jedine zo vzájomných vzťahov medzi výrobcami, nie zo samotného tovaru: zatiaľ čo si ľudia myslia, že hodnota tovaru — napr. zlata — je objektívne danou vlastnosťou predmetu, v skutočnosti je závislá na sociálno-ekonomických vzťahoch. Buržoázna spoločnosť, ktorá pripisuje tovaru nevnímateľné vlastnosti a hodnoty a „uctieva“ ich, sa tak dopúšťa „tovarového fetišizmu“, ktorý je prirovnávaný k uctievaniu svätých ostatkov.
Zakup książki
Kapitál I., Karl Marx
- Język
- Rok wydania
- 1967
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Kapitál I.
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Karl Marx
- Rok wydania
- 1967
- Oprawa
- twarda
- Seria
- Kategorie
- Ocena
- 3,9 z 5
- Opis
- Kritika politickej ekonomiky. Diel 1. Obsahom knihy je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti a najmä kapitalistického spôsobu výroby a distribúcie statkov. Prvá, najštudovanejšia časť Kapitálu obsahuje analýzy hodnoty tovaru a peňažného obehu; opäť je preberaná užitná hodnota a směnná hodnota, vzťahy vzniku směnnej hodnoty a pracovnej doby pracovníka, premena práce na peniaze a podobne. Marx zavádza pojem „nadpráca“: pracovník musí odpracovať určitú nutnú pracovnú dobu, aby vznikla hodnota, z ktorej uživí seba a rodinu; potom však musí pracovať ďalej, aby uživil aj kapitalistu. Z tejto „nadpráce“ vzniká nadhodnota, ktorá je však pracovníkovi odcudzená, pretože si ju privlastní kapitalista, a tým pracovníka vykořisťuje. Marx sa tiež venuje problému preľudnenia, dělby práce a strojovej výroby, ktorá vedie k predlžovaniu pracovnej doby, pretože stroj je najefektívnejší, ak beží nepretržite. Vlastnosti tovaru sú podľa Marxa vysvetliteľné jedine zo vzájomných vzťahov medzi výrobcami, nie zo samotného tovaru: zatiaľ čo si ľudia myslia, že hodnota tovaru — napr. zlata — je objektívne danou vlastnosťou predmetu, v skutočnosti je závislá na sociálno-ekonomických vzťahoch. Buržoázna spoločnosť, ktorá pripisuje tovaru nevnímateľné vlastnosti a hodnoty a „uctieva“ ich, sa tak dopúšťa „tovarového fetišizmu“, ktorý je prirovnávaný k uctievaniu svätých ostatkov.



