Parametry
- 256 stron
- 9 godzin czytania
Więcej o książce
Ferdiš Juriga (1874-1950) bol katolícky kňaz, poslanec a politik, ktorý získal doktorát z teológie na viedenskom Pazmaneu. Mal hlboký prehľad o dejinách Slovákov a venoval sa buditeľskej činnosti, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vďaka Dr. Pavlovi Blahovi sa zoznámil s Vavrovi Šrobárom a stal sa Hlasistom. Medzi farníkmi bol veľmi obľúbený, pričom raz odslúžil omšu po slovensky, čo mu prinieslo pokarhanie od biskupa. V roku 1905 sa stal poslancom uhorského snemu a jeho najvýznamnejším momentom bol 19. október 1918, keď oznámil, že Slováci chcú samostatnosť. Aktívne sa podieľal na príprave martinskej deklarácie a založil Slovenskú ľudovú stranu, pričom prispieval do Slovenských ľudových novín. V roku 1906 bol odsúdený na dva roky väzenia za svoje články. Po vzniku ČSR sa stal poslancom v Národnom zhromaždení, ale jeho politická kariéra skončila v roku 1929 po vylúčení z HSĽS a zákaze kandidovať. Po založení novej strany získal len niečo vyše päťtisíc hlasov. Po právnych sporoch s Hlinkom požiadal o penziu a v roku 1929 sa stiahol z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce zmieril s Hlinkom, no jeho ďalšia činnosť už nebola významná. Zomrel v Bratislave v roku 1950.
W magazynie mamy łącznie książkiJuriga - kňaz, politik, buditeľ(2021)
Zakup książki
Juriga - kňaz, politik, buditeľ, L. ubo Olach
- Język
- Rok wydania
- 2021
- Oprawa
- (twarda),
- Stan książki
- Dobry
- Cena
- 5,20 zł
Metody płatności
Nikt jeszcze nie ocenił.
- Tytuł
- Juriga - kňaz, politik, buditeľ
- Język
- słowacki
- Autorzy
- L. ubo Olach
- Rok wydania
- 2021
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 256
- ISBN10
- 8056907653
- ISBN13
- 9788056907658
- Seria
- Kategorie
- Tagi
- Tematy historyczne, Polityka, Prawdziwe historie, Prezenty dla dziadka, Kobiety w polityce, Księża katoliccy
- Opis
- Ferdiš Juriga (1874-1950) bol katolícky kňaz, poslanec a politik, ktorý získal doktorát z teológie na viedenskom Pazmaneu. Mal hlboký prehľad o dejinách Slovákov a venoval sa buditeľskej činnosti, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vďaka Dr. Pavlovi Blahovi sa zoznámil s Vavrovi Šrobárom a stal sa Hlasistom. Medzi farníkmi bol veľmi obľúbený, pričom raz odslúžil omšu po slovensky, čo mu prinieslo pokarhanie od biskupa. V roku 1905 sa stal poslancom uhorského snemu a jeho najvýznamnejším momentom bol 19. október 1918, keď oznámil, že Slováci chcú samostatnosť. Aktívne sa podieľal na príprave martinskej deklarácie a založil Slovenskú ľudovú stranu, pričom prispieval do Slovenských ľudových novín. V roku 1906 bol odsúdený na dva roky väzenia za svoje články. Po vzniku ČSR sa stal poslancom v Národnom zhromaždení, ale jeho politická kariéra skončila v roku 1929 po vylúčení z HSĽS a zákaze kandidovať. Po založení novej strany získal len niečo vyše päťtisíc hlasov. Po právnych sporoch s Hlinkom požiadal o penziu a v roku 1929 sa stiahol z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce zmieril s Hlinkom, no jeho ďalšia činnosť už nebola významná. Zomrel v Bratislave v roku 1950.


