Bookbot

Krátke listy jednému mestu

Ocena książki

Więcej o książce

Pôvodné vydanie tejto knižky bolo ocenené čestným uznaním v súťaži Najkrajšie knihy ´88. O titule: \"Odkedy bol môj otec na invalidnom dôchodku, každé ráno si sadal k písaciemu stolu s odhodlaním, že už konečne napíše tú knihu o Štiavnici. Štyrikrát si posunul stoličku, aby sa mulepšie sedelo, dva razy narovnal papier v stroji, nadýchol sa a veľkými písmenami napísal ŠTIAVNICA. Potom vstal a napil sa vody. Vzdychol si a začal sa prehŕňať vo veľkej kabele plnej zažltnutých papierov. Začítal sa do nich postojačky, odskočil k telefónu, ktorý nebol pre neho, strčil hlavu do kuchyne, či už rozvoniava obed, a dlho sa pozeral z okna. Nemohol písať len tak – sám. Sám s papierom. Potreboval ľudí, ktorým by to mohol porozprávať, ktorých by mohol rozveseliť, rozosmiať. Ktovie, čo by povedal, keby si prečítal túto knihu. Nemohla som napísať to, čo by bol napísal on. Ale v jednom by som ho potešila, to viem určite. Popila som litre minerálky, všetky priateľky obvolala, stovky obedov uvarila a sústredene hodiny pozorovala ten najnezaujímavejší dvor na svete. Týchto pár strán som totiž písala – štyri roky.\" (Magda Vášáryová)

W magazynie mamy łącznie książkiKrátke listy jednému mestu(1988)

Zakup książki

Krátke listy jednému mestu, Magda Vášáryová

Język
Rok wydania
1988
Oprawa
(twarda),
Stan książki
Dobry
Cena
1,60 zł

Metody płatności

4,5
Bardzo dobra
6 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Krátke listy jednému mestu
Język
słowacki
Wydawca
Osveta
Rok wydania
1988
Oprawa
twarda
Seria
Kategorie
Ocena
4,5 z 5
Opis
Pôvodné vydanie tejto knižky bolo ocenené čestným uznaním v súťaži Najkrajšie knihy ´88. O titule: \"Odkedy bol môj otec na invalidnom dôchodku, každé ráno si sadal k písaciemu stolu s odhodlaním, že už konečne napíše tú knihu o Štiavnici. Štyrikrát si posunul stoličku, aby sa mulepšie sedelo, dva razy narovnal papier v stroji, nadýchol sa a veľkými písmenami napísal ŠTIAVNICA. Potom vstal a napil sa vody. Vzdychol si a začal sa prehŕňať vo veľkej kabele plnej zažltnutých papierov. Začítal sa do nich postojačky, odskočil k telefónu, ktorý nebol pre neho, strčil hlavu do kuchyne, či už rozvoniava obed, a dlho sa pozeral z okna. Nemohol písať len tak – sám. Sám s papierom. Potreboval ľudí, ktorým by to mohol porozprávať, ktorých by mohol rozveseliť, rozosmiať. Ktovie, čo by povedal, keby si prečítal túto knihu. Nemohla som napísať to, čo by bol napísal on. Ale v jednom by som ho potešila, to viem určite. Popila som litre minerálky, všetky priateľky obvolala, stovky obedov uvarila a sústredene hodiny pozorovala ten najnezaujímavejší dvor na svete. Týchto pár strán som totiž písala – štyri roky.\" (Magda Vášáryová)