Bookbot

Kult svätej krvi v Košiciach - rozprávanie o stratených stredovekých relikviách

Parametry

  • 127 stron
  • 5 godzin czytania

Więcej o książce

Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.

Zakup książki

Kult svätej krvi v Košiciach - rozprávanie o stratených stredovekých relikviách, Peter Zubko

Język
Rok wydania
2012
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

Nikt jeszcze nie ocenił.Oceń

Tytuł
Kult svätej krvi v Košiciach - rozprávanie o stratených stredovekých relikviách
Język
słowacki
Rok wydania
2012
Oprawa
miękka
Liczba stron
127
ISBN10
8097106116
ISBN13
9788097106119
Seria
Opis
Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.