Peter Zubko Książki

Zborník príspevkov polytematického semin ára z Cirkevných dejín v Košiciach 28.októbra 1998

Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia, konaného pri príležitosti dvestého výročia erigovania Košickej diecézy.

Mesto Košice patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam stredovekého Uhorska. V starom Kostole sv. Alžbety sa stal eucharistický zázrak: kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial konsekrované víno, čiže Svätú krv, ktorá na korporáli vytvorila obraz Kristovej tváre. Relikvia priťahovala do mesta pútnikov: panovníkov, latinských veriacich i ortodoxných Valachov a Rusínov. Táto kniha opisuje dejiny košických relikvií, ich pôvod, kult, ikonografiu, vplyv na výstavbu Kaplnky sv. Michala a Dómu sv. Alžbety, približuje pastoračný dosah na široké okolie, objasňuje zánik kultu a opisuje jeho relikty. Košice sa stali v stredoveku osobitným kultovým miestom Božieho milosrdenstva, predovšetkým osobných konverzií, a to od čias kráľa Ľudovíta I. Veľkého († 1382) do náboženských vojen a nepokojov 17. storočia.

Publikácia s celým názvom Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie prináša na 190 stranách zaujímavé a užitočné informácie aj o dodnes stojacich i zaniknutých stredovekých chrámoch Šariša. Popísané sú tam tak aj dnes už dávno neexistujúce stredoveké stavby v obciach Rožkovany či Torysa. Nájdeme tu údaje o stave kostolov, ich vybavení a zasvätení, ako aj o poznámky o etnicite a úrovni náboženského života veriacich či zmienky o iných konfesiách.

Plne ilustrovaná kniha pojednávajúca o histórii a reáliách Dómu sv. Alžbety v Košiciach vo vzťahu ku kultu Svätej krvi, spojeného s eucharistickým zázrakom, ktorý sa stal v prvom Kostole sv. Alžbety v Košiciach niekedy pred rokom 1350.

Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.

Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na východnom Slovensku.

Kniha je dokumentom o Dóme ako o monumente viery, ľudského ducha v oblasti umenia a architektúry.

Najstaršou zachovanou stavbou Spišskej Soboty - mestskej časti Popradu je rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja – mučeníka. Stojí na vyvýšenine v najširšej časti námestia. Jeho interiér patrí k najzachovalejším a najvzácnejším na Spiši i na Slovensku.

Pramenné vydania sú zdrojom komplexného výskumu a slúžia pri komparácii poznatkov s aktuálnym stavom poznania. Edícia Bradačovej Rukoväti cirkevných dejín je takýmto pramenným materiálom, ktorý prináša množstvo svedectiev o stave kultúrneho myslenia na prelome 18. a 19. storočia. Je to dobová historiografická príručka a zároveň prameňom poskytujúcim poznatky o rozvoji myslenia spoločnosti a cirkvi. Rukoväť synopticky reflektuje dobovo aktuálne diela a vďaka svojej koncíznosti, presnosti a svojmu reflexívnemu nadhľadu sa vymyká zo súboru podobných spisov obdobia, v ktorých prevládali viac či menej apologetické a fundamentalistické interpretácie založené na príslušnosti ich autorov ku kultúrno-konfesionálnej tradícii. Svojou nadčasovou interpretáciou javov a udalostí dielo predbehlo dobu. Bradačova Rukoväť je dôležitým svedectvom o stabilite kultúrneho povedomia byzantsko-slovanskej tradície v slovenskom a stredodunajskom prostredí v kontexte duchovného dedičstva založenom na cyrilo-metodskej tradície.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.

Knižná publikácia Pohľady do problematiky cyrilskej písomnej tradície na Slovensku obsahuje výsledky viacročného vedeckého bádania duchovnej kultúry a písomnej tradície spätej s byzantsko-slovanským prostredím na Slovensku. Tento výskum sa už viac ako dve desaťročia uskutočňuje v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. Prítomný monografický súbor štúdií predstavuje vedecké kompendium, ktoré nadväzuje na výskumy prezentované v rámci medzinárodnej pramennej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae. Monografia tak ponúka súbor pohladov na diskurzy o kontinuite a diskontinuite byzantského obradu na Slovensku. Výsledky svojich výskumov kolektív autorov pod vedením slavistu Petra Žeňucha dokumentuje na celom rade doposiaľ málo známych alebo takmer neprebádaných písomných prameňov. Na ich základe možno aktualizovať mnohé doterajšie i a uniatizme aj v kontexte zaužívané výklady o byzantsko-slovanskej tradícii na Slovensku, o jej latinizácii, pravoslavizácii a kultúrno-historického vývinu do konca 18. storočia. Kolektív autorov ponúka odborníkom i širokému okruhu záujemcov o jazykovo-kultúrnej rozmanitosti byzantskej cirkvi slovanskej tradície pod Karpatmi na Slovensku.

Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva. Preklady liturgických textov a Biblie do staroslovienčiny preto znamená nielen zavŕšenie dôležitej iniciačnej etapy slovanskej písomnej kultúry, ktorá po rozpade veľkomoravského prostredia, v ktorom možno identifikovať aj počiatky formovania slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik, ale následný systematický rozvoj.