Štúrovo odmietnutie Západu

Więcej o książce

Svetoslav Bombík v deväťdesiatych rokoch inicioval vydanie prekladu Štúrovej knihy Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorá pred vyše stopäťdesiatimi rokmi vyšla v nemčine. Súčasťou vydania bola aj jeho polemická štúdia, v ktorej opísal, ako sa Ľudovít Štúr sklamaný dobovým vývojom obrátil na Východ. Práve v ňom videl novú nádej. Popri tomto texte kniha prináša aj Bombíkovu esej o liberalizme v slovenskej tradícii. Podobne ako Štúrove geopolitické vízie je aj príbeh slovenského liberalizmu plný zvratov a pochybení. Ako píše Bombík, zo Štúrovej koncepcie dejín vyplynulo rozdelenie národov na tie, ktoré už svoju duchovnú substanciu „vyžiarili“, čím skončili svoje dejiny ozmyselňujúce pôsobenie, a ďalej už len „ne-duchovne“, materiálne vegetujú a tie, ktoré so svojou duchovnou substanciou ešte len prichádzajú na javisko dejín, aby ich zavŕšili a priviedli ľudstvo na cestu spásy. K tým prvým patria všetky národy Západu, k tým druhým slovanské národy a medzi nimi najmä Slováci ako vyvolený národ, ktorého intelektuálna elita odhalila zmysel dejín a účinkovania Slovanov v nich. Štúr vybudoval základnú duchovnú opozíciu: duchovne „vyžiarený“, „vypálený“ čiže už len hmotársky Západ versus „duchom naplnený“, „duchohistorický“ Východ.