Więcej o książce
Monografia poskytuje metodologický návod na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora, Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po novoplatonizmus. Zohľadňuje judaizmus, Filona a apoštola Pavla, pričom hodnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov, ktorí posunuli kresťanské teologické myslenie z rámcov judaizmu do konfrontácie s gréckou filozofiou. Apologetickú literatúru nahradil Irinej Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus, nábožensko-filozofický smer raného kresťanstva, zmiešavajúci prvky kresťanskej viery a filozofické myšlienky starého Orientu, ako aj Platóna a novoplatonizmu. Po celé stáročia viedol človeka k filozofii obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie pravdy, metodická cesta skúmania poznania. Helenizmus vyzdvihol jazyk ako nástroj myslenia v čase, keď ho národy používali predovšetkým na uspokojenie každodenných potrieb. Grécke myslenie a jazyk mali silný vplyv na neskoršie filozofické prúdy, ktoré vznikli z dozrievania gréckeho myslenia s novými prvkami.
Zakup książki
Filozofia, teológia, jazyk, Ján Zozuľak
- Język
- Rok wydania
- 2005
- Oprawa
- (twarda)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Filozofia, teológia, jazyk
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Ján Zozuľak
- Wydawca
- Prešovská univerzita
- Rok wydania
- 2005
- Oprawa
- twarda
- Liczba stron
- 312
- ISBN10
- 8080683522
- ISBN13
- 9788080683528
- Seria
- Ocena
- 5 z 5
- Opis
- Monografia poskytuje metodologický návod na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora, Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po novoplatonizmus. Zohľadňuje judaizmus, Filona a apoštola Pavla, pričom hodnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov, ktorí posunuli kresťanské teologické myslenie z rámcov judaizmu do konfrontácie s gréckou filozofiou. Apologetickú literatúru nahradil Irinej Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus, nábožensko-filozofický smer raného kresťanstva, zmiešavajúci prvky kresťanskej viery a filozofické myšlienky starého Orientu, ako aj Platóna a novoplatonizmu. Po celé stáročia viedol človeka k filozofii obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie pravdy, metodická cesta skúmania poznania. Helenizmus vyzdvihol jazyk ako nástroj myslenia v čase, keď ho národy používali predovšetkým na uspokojenie každodenných potrieb. Grécke myslenie a jazyk mali silný vplyv na neskoršie filozofické prúdy, ktoré vznikli z dozrievania gréckeho myslenia s novými prvkami.