Ruža zo samého dna

Więcej o książce

Koncom osemdesiatych rokov som stretla svoju známu v hlbokom smútku. Na moju otázku - čo sa stalo? - mi odpovedala, že nedávno pochovala svojho jediného šestnásťročného syna-narkomana. Správa o príčine smrti jej syna ma nielen roztriasla, ale prebudila aj môj záujem: prečo a z akého dôvodu naša mládež vystiera ruky po drogách? Z toho záujmu sa neskoršie zrodil môj román. Písala som ho postupne a veľmi ťažko. Ťažisko mojich poznatkov som nadobudla v Kanade v odbornom sprievode môjho synovca-psychiatra, lebo my ani vtedy, ale ani dnes ešte nemáme zákon o povinnom liečení narkomanov. A máme ich už priveľa. Od školopovinných detí po dospelých. Preto tým matkám a otcom, ktorí zanedbali z akýchkoľvek príčin výchovu svojich detí, podávam zrkadlo, aby sa v ňom videli neprikrášlení a holí. Tak to vychádza aj môjmu „kvázihrdinovi“ Máriovi Turovčíkovi na dne jeho mladého života. A ja mám, spolu s mojou sprievodkyňou na strastiplnej ceste pomoci drogovo závislej mládeži k návratu z pekla drogovej závislosti do života MUDr. Vierou Oravcovou-Teplou, primárkou Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave, dojem, že naše úsilie nie je vietor v poli, a že tie ruže budú raz trhať vo vlastných záhradách, a nie na samom dne ničoty. Preto jej, za seba i za tých v budúcnosti vyliečených zo závislosti od drog, ďakujem zo srdca aj za jej morálnu pomoc pri písaní tejto knihy.