Boh v ruskej filozofii

Więcej o książce

Duchovný svet pravoslávia je silne orientovaný na hľadanie zmyslu života. Tieto hľadania sú viac-menej cudzie pozitivisticko-pragmatickému mysleniu Západu, lebo sú do veľkej miery vzdialené „filozofii vedy“, majúcej napomôcť zlepšeniu ľudského života na zemi. Avšak hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života, otázky zmyslu dejín, nie je iba špecifikom konkrétnej ruskej filozofie a mentality. Avšak pri skúmaní ruskej, prevažne religióznej filozofie, musíme vychádzať nie z pozitívneho myslenia, lebo ruskú filozofiu charakterizuje viac to čím ona nie je, než čím je. Tento prístup poskytuje väčší priestor pre prejavenie tajomstva, pre mystérium, čo je pre ruské myslenie vlastné. Pritom Rusko z metodologického pohľadu nevnímame ani ako Východ ale ani Západ. Rusko nie je syntézou západnej a východnej kultúry, nie je Áziou, nie je Európou, nie je Euráziou. Rusko predstavuje celostný fenomén svojráznej etnokultúry. Východoeurópska či ruská filozofia – to je predovšetkým filozofia zmyslu života a tým aj hľadania Boha v ľudskej existencii. Základná otázka ruskej filozofie spočíva v snahe postihnúť zmysel života človeka, konkrétne predovšetkým ruského človeka, a obecne celého človečenstva, ktorý je videný v religióznej tvorbe a prežívaní.