Więcej o książce
Ján Beňo (nar. 1933), renomovaný prozaik a autor vyše desiatky románov, v ktorých stvárňuje charaktery s tradičnými koreňmi humanity a empatie, pokračuje vo svojej tvorbe aj po roku 1989. V knihách ako Maslo na hlave (1997) a Pŕhľava pre speváčku (2000) sa ostro vyjadruje proti javom, ktoré sa vydávajú za hodnotné. Po autobiografickom románe Život s kufrom (2015) sa vracia k obdobiu kolektivizácie a Stratenej romance roľníckeho stavu na Slovensku. Témy, ktoré sa odohrávali pred vyše šesťdesiatimi rokmi, sú dnes málokedy spracovávané, keďže väčšina súčasných autorov sa zameriava na aktuálnu realitu. Avšak časový odstup od udalostí poskytuje autorovi jedinečný pohľad, ktorý umožňuje otvorene písať o zmene režimu a jeho dopadoch. Beňo zobrazuje, ako kolektivizácia v päťdesiatych rokoch transformovala roľníkov na objekty diktatúry proletariátu, pričom sa zaoberá vnútornými prežívaním a vonkajšími postojmi oboch strán konfliktu. Týmto spôsobom prispieva k hlbšiemu porozumeniu historických udalostí a ich vplyvu na slovenskú kultúru a spoločnosť.
Zakup książki
Stratená romanca, Ján Beňo
- Język
- Rok wydania
- 2016
- Oprawa
- (miękka)
Metody płatności
Nikt jeszcze nie ocenił.
- Tytuł
- Stratená romanca
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Ján Beňo
- Rok wydania
- 2016
- Oprawa
- miękka
- Liczba stron
- 192
- ISBN10
- 8080619182
- ISBN13
- 9788080619183
- Seria
- Kategorie
- Opis
- Ján Beňo (nar. 1933), renomovaný prozaik a autor vyše desiatky románov, v ktorých stvárňuje charaktery s tradičnými koreňmi humanity a empatie, pokračuje vo svojej tvorbe aj po roku 1989. V knihách ako Maslo na hlave (1997) a Pŕhľava pre speváčku (2000) sa ostro vyjadruje proti javom, ktoré sa vydávajú za hodnotné. Po autobiografickom románe Život s kufrom (2015) sa vracia k obdobiu kolektivizácie a Stratenej romance roľníckeho stavu na Slovensku. Témy, ktoré sa odohrávali pred vyše šesťdesiatimi rokmi, sú dnes málokedy spracovávané, keďže väčšina súčasných autorov sa zameriava na aktuálnu realitu. Avšak časový odstup od udalostí poskytuje autorovi jedinečný pohľad, ktorý umožňuje otvorene písať o zmene režimu a jeho dopadoch. Beňo zobrazuje, ako kolektivizácia v päťdesiatych rokoch transformovala roľníkov na objekty diktatúry proletariátu, pričom sa zaoberá vnútornými prežívaním a vonkajšími postojmi oboch strán konfliktu. Týmto spôsobom prispieva k hlbšiemu porozumeniu historických udalostí a ich vplyvu na slovenskú kultúru a spoločnosť.