Parametry
Więcej o książce
Švajčiarský vedec J. J. Babel vypočítal, že od vzniku ľudskej civilizácie do poloviny 20. storočia viedlo ľudstvo 14 500 veľkých i malých vojen a ozbrojených konfliktov, v ktorých zahynulo okolo 3 miliárd 650 miliónov ľudí. Je teda prirodzené, že sa vojenská činnosť v ľudskej spoločnosti stala predmetom pozornosti už v staroveku. Veď vojny a ozbrojené konflikty mali aj svoje sociálnopolitické a ekonomické dôsledky ovplyvňujúce často osudy celých národov. Prečo vojny vznikajú, akí činitelia pôsobia na ich priebeh a výsledky a obdobné otázky sa stali predmetom úvah a skúmania a viedli ku vzniku samostatného vedeckého oboru - vojenskej histórie. Dejinnú zásluhu na skutočne vedeckom zhodnotení a zdôvodnení vzniku armád a vojen, ich spoločenskej a politickej podstaty, role vojvodcov a ľudových más, činiteľov ovplyvňujúcich spôsoby a formy vedenia ozbrojeného zápasu atď. majú K. Marx, F. Engels a V. I. Lenin, ktorí stáli u zrodu vojenských dejín ako spoločenskej vedy opierajúcej sa o vedecký svetový názor.
W magazynie mamy łącznie książkiDejiny vojen a vojenského umenia(1989)
Zakup książki
Dejiny vojen a vojenského umenia, Pavol Kollár
- Język
- Rok wydania
- 1989
- Oprawa
- (twarda),
- Stan książki
- Dobry
- Cena
- 10,54 zł
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Dejiny vojen a vojenského umenia
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Pavol Kollár
- Wydawca
- Naše vojsko
- Rok wydania
- 1989
- Oprawa
- twarda
- ISBN10
- 8020602046
- ISBN13
- 9788020602046
- Seria
- Kategorie
- Tagi
- Podręczniki
- Ocena
- 2 z 5
- Opis
- Švajčiarský vedec J. J. Babel vypočítal, že od vzniku ľudskej civilizácie do poloviny 20. storočia viedlo ľudstvo 14 500 veľkých i malých vojen a ozbrojených konfliktov, v ktorých zahynulo okolo 3 miliárd 650 miliónov ľudí. Je teda prirodzené, že sa vojenská činnosť v ľudskej spoločnosti stala predmetom pozornosti už v staroveku. Veď vojny a ozbrojené konflikty mali aj svoje sociálnopolitické a ekonomické dôsledky ovplyvňujúce často osudy celých národov. Prečo vojny vznikajú, akí činitelia pôsobia na ich priebeh a výsledky a obdobné otázky sa stali predmetom úvah a skúmania a viedli ku vzniku samostatného vedeckého oboru - vojenskej histórie. Dejinnú zásluhu na skutočne vedeckom zhodnotení a zdôvodnení vzniku armád a vojen, ich spoločenskej a politickej podstaty, role vojvodcov a ľudových más, činiteľov ovplyvňujúcich spôsoby a formy vedenia ozbrojeného zápasu atď. majú K. Marx, F. Engels a V. I. Lenin, ktorí stáli u zrodu vojenských dejín ako spoločenskej vedy opierajúcej sa o vedecký svetový názor.



