Bookbot

Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913

Parametry

  • 230 stron
  • 9 godzin czytania

Więcej o książce

Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.

Zakup książki

Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913, Maroš Melichárek

Język
Rok wydania
2020
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

Nikt jeszcze nie ocenił.Oceń

Tytuł
Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913
Język
słowacki
Oprawa
miękka
Liczba stron
230
ISBN10
8081528423
ISBN13
9788081528422
Seria
Opis
Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.