Parametry
Więcej o książce
Doktor filozofie, profesor Tomskej štátnej univerzity Anatolij Suchotin, DrSc. sa venuje vedeckej práci v oblasti percepcie vedeckých informácií a špecifík vedeckej tvorivej činnosti. Slovenský čitateľ si už mal možnosť prečítať jeho knihu Paradoxy vedy (Smena, edícia Sputnik 1984). Tvorivéúsilie ľudstva sa počas celej jeho existencie zameriavalo na dva ciele: hľadanie pravdy a hľadanie krásy. Pritom sa v historickom procese vyvinuli dve samostatné kultúry: veda a umenie. Napriek tomu na prelomových úsekoch dejín nachádzame geniálne osobnosti, ktoré v sebe vedeli skĺbiť umelecké i vedecké vnímanie sveta, a boli to práve títo géniovia, ktorí obvykle otvárali pred ľudstvom ďalší úsek cesty k dokonalejšiemu životu. Autor hľadá paralely medzi týmito dvoma kultúrami a pokrokom ľudstva. Poukazuje na to, že umenie a veda sa napájajú z rovnakého žriedla a na mnohých príkladoch zo života význačných vedcov a umelcov ilustruje, čo spája tieto dve časti ľudskej kultúry, a čo ich odlišuje. Hlavný dôraz však kladie na ich súčinnosť, na vzájomné obohacovanie sa. Umelcom teda pomáha exaktné poznanie a vedcom citový, intuitívny prístup. Autor tvrdí, že iba takto, využívaním metód vlastných obom typom tvorivej činnosti možno objaviť novú krásu i pravdu.
W magazynie mamy łącznie książkiRytmy a algoritmy(1987)
Zakup książki
Rytmy a algoritmy, Anatolij Suchotin
- Język
- Rok wydania
- 1987
- Oprawa
- (miękka),
- Stan książki
- Dobry
- Cena
- 1,43 zł
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Rytmy a algoritmy
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Anatolij Suchotin
- Wydawca
- Smena
- Rok wydania
- 1987
- Oprawa
- miękka
- Seria
- Tagi
- Ocena
- 4 z 5
- Opis
- Doktor filozofie, profesor Tomskej štátnej univerzity Anatolij Suchotin, DrSc. sa venuje vedeckej práci v oblasti percepcie vedeckých informácií a špecifík vedeckej tvorivej činnosti. Slovenský čitateľ si už mal možnosť prečítať jeho knihu Paradoxy vedy (Smena, edícia Sputnik 1984). Tvorivéúsilie ľudstva sa počas celej jeho existencie zameriavalo na dva ciele: hľadanie pravdy a hľadanie krásy. Pritom sa v historickom procese vyvinuli dve samostatné kultúry: veda a umenie. Napriek tomu na prelomových úsekoch dejín nachádzame geniálne osobnosti, ktoré v sebe vedeli skĺbiť umelecké i vedecké vnímanie sveta, a boli to práve títo géniovia, ktorí obvykle otvárali pred ľudstvom ďalší úsek cesty k dokonalejšiemu životu. Autor hľadá paralely medzi týmito dvoma kultúrami a pokrokom ľudstva. Poukazuje na to, že umenie a veda sa napájajú z rovnakého žriedla a na mnohých príkladoch zo života význačných vedcov a umelcov ilustruje, čo spája tieto dve časti ľudskej kultúry, a čo ich odlišuje. Hlavný dôraz však kladie na ich súčinnosť, na vzájomné obohacovanie sa. Umelcom teda pomáha exaktné poznanie a vedcom citový, intuitívny prístup. Autor tvrdí, že iba takto, využívaním metód vlastných obom typom tvorivej činnosti možno objaviť novú krásu i pravdu.



