Náhody a náhodičky s Máriou Svatošovou

Więcej o książce

Dorazila som na výpadovku, postavila sa chrbtom k Plzni, čelom k Prahe, modlila som sa ostošesť, ale len chvíľku. Rozhodne to bolo menej než päť minút. Zatiaľ neprešlo ani jediné auto. Ako hovorím, nič nenechávam náhode, a tak som svoje prosby smerované hore konkretizovala : "Pane Bože, prosím ťa veľmi rýchlo mi niekoho pošli. Ale žiadneho gaunera!"Sotva som to v duchu dopovedala, ozvalo sa mi za chrbtom : "Pani doktorka, čo tu robíte?" Že moje naliehavé prosby Boh vyslyší, o tom som nepochybovala. Ale že mi pošle práve biskupa Radkovského, to som sa veru nenazdala. Šliapol na plyn, v polovici cesty do Plzne môj autobus predbehol, zastavil ho, ja som prestúpila a on to otočil na juh, kam mal pôvodne namierené. Trúfa si to azda niekto vysvetliť ako náhodu?