Augustín

Więcej o książce

Augustín (354-430), biskup v meste Hippo, teológ a filozof, vyhlásený za učiteľa Cirkvi. Žil a tvoril v období úpadku a pádu Rímskej ríše. Najprv bol zástancom manicheizmu, neskôr sa pridal ku skepticizmu a nakoniec sa prostredníctvom novoplatonizmu dostáva ku kresťanstvu, ktorému ostáva verný do konca života. Takmer tisíc rokov boli Augustínove texty popri Biblii najčítanejšou literatúrou. Ani neskôr však jeho význam pre dejiny filozofie neupadá. Jeho myslením sa inšpirovali mnohí významní filozofi. Leibnitz sa Augustínom inšpiroval pri uvažovaní o probléme zla, Descartes od neho čerpá inšpiráciu pre svoje „cogito ergo sum“ a pre Wittgensteina bola zaujímavá jeho filozofia jazyka. Ústrednou témou Augustínovho filozofovania bol problém zla. Do filozofie však vniesol aj mnoho iných dôležitých problémov. Uvažoval o dôkazoch existencie Boha, vypracoval zaujímavú teóriu času, uvažoval o ľudskom vnútri, pamäti, podvedomí a o slobodnej vôli. Jeho Vyznania sú prvou významnou autobiografiou v západnej literatúre. Ako odpoveď na vyplienenie Ríma vypracoval v diele Boží štát veľkolepú filozofiu dejín.