Presýpacie vreckové hodiny

Więcej o książce

Prvotina zrelej poetky, ktorá presne vie, o čom píše. Intímne verše, z ktorých mnohé prešli dlhou cestou, sú výsledkom poctivosti, senzitívnosti a sebakritického myslenia autorky. Prežité a precítené sa pretavilo do silných veršov, ktoré oslovujú. Pri verejných prezentáciách sa okrem potlesku ozývajú aj povzdychnutia nad smutným ladením viacerých básní. Vnútorné spovede a súkromný svet nie sú vždy veselé, a tak sa odráža aj pestrý život, ktorý autorka zachytáva vo svojej tvorbe. Osobité poetické videnie čitateľ pocíti už od úvodných veršov: ... kým jednou rukou siaham do kameňa/tú druhú norím do snehu... Silný potenciál oslovenia súčasníka má vycibrená metaforičnosť: ... nebo je ako vyštrbený mažiar/v odkvapoch sneh už vodu vytuší... Odpoveď na otázku, prečo táto kniha nesie názov “Presýpacie vreckové hodiny”, možno nájsť v veršoch: ... bezčasnosť v čase narodenia/potom už vládne majster strach... Aké aktuálne... Výtvarne dotvorená kongeniálnymi dielami banskobystrickej výtvarníčky Luffé, táto poctivo urobená kniha ponúka hlboké zamyslenie nad časom a existenciou.