Listy mocným na obranu slabých

Więcej o książce

Všeobecný strach a boj o prežitie zasiahli všetkých okolo nás. Niektorí radia odchod do zahraničia, no my zostávame, aby sme bránili pravdu a spravodlivosť. Mnohí priatelia sa nám vyhýbajú, boja sa nás. Okresný výbor KSS nás označil za nebezpečných fanatikov a pravicových kontrarevolucionárov. Na schôdzach organizácií nás hanlivo spomínajú. Naši blízki nás vítajú s výčitkami: Ako prežijeme my a naše deti? Július Homola, statočný obranca viery v časoch ateizácie, sa takto cítil počas tzv. normalizácie. Celý život sa riadil heslom, že „strach je ťažký hriech“. Ako študent sa postavil za cirkev a národ, a v 70. a 80. rokoch bol vedúcou osobnosťou katolíckych aktivistov. Pravdu a spravodlivosť bránil na pracovisku, verejných schôdzach a písomnými protestmi voči KSČ a štátu. V rokoch 1968-1985 napísal viac ako štyridsať listov, čím upozorňoval na nebezpečenstvo. Tieto listy posielal straníckym orgánom, médiám a cirkevným hodnostárom, ktorí často uprednostnili mlčanie pred obhajobou pravdy. Následkom jeho aktivít prišla pracovná degradácia, výsluchy a domové prehliadky. Manželka to nezvládla a zomrela. Ani po páde komunizmu Homola neprepadol ilúzii o trvalom šťastí. S demokraciou prichádzali nové útoky na cirkev, národ a človeka, a tak opäť písal množstvo protestov a apelov, z ktorých niektoré sú súčasťou tejto unikátnej dokumentačnej publikácie.