Příběh dospívající Olinky je o patnáctiletém děvčeti z Bratislavy. Nikoli dobrodružný, nebo kriminální. Ani milostný, ani táborový, ani sportovní, ani... Zkrátka příběh. Jak člověka potkává den za dnem, událost za událostí, hodina za hodinou! Otec, matka, babička, škola, kamarádi. Zimní večer v zešeřelých ulicích, první náznak lásky. Nahlédnutí do světa rodičů, do jejich zlomů a katarzí, ale hlavně do světa patnáctiletých lidí, připravujících se k prvnímu kroku do života, jímž je blížící se poslední zvonění...
Hlavným problémom tejto novely je nielen poznávanie disharmónie okolitého sveta zo strany mladého človeka, ale aj neúprosné poznávanie disharmónií vo vlastnom vnútri...
Všetko, čo Klára Jarunková napísala, našla v živote, okolo seba. Vo všetkom, čo napísala, teda aj v rozprávkach, je aj kúsok vlastných zážitkov a skúseností. Rozprávky Kláry Jarunkovej nie sú o princoch a princeznách, ale o dnešných deťoch, nie sú o drakoch, čo žerú princezné, ale o psíkoch a mačičkách, čo hľadajú priateľov aj medzi ľuďmi. Sú aj o tom, že deti a dospelí si majú navzájom rozumieť, že ich nemajú spájať len veci, ale najmä skutočné ľudské slovo, reč. Preto sú to rozprávky nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Táto knižka vyšla prvýkrát v roku 1960. Vtedy boli deťmi vaši starí rodičia. Bola tiež prvou knihou pre deti, v ktorej ich nevychovávali dospelí, ale príbeh rozprával sám chlapec. Vďaka jeho „hrdinstvám“ spoznáte svet úplne odlišný od toho, v akom žijete v súčasnosti. Vtedy naša krajina nebola samostatným štátom, ale spoločným pre Česko i Slovensko. V obchodoch sme neplatili eurami, ale československými korunami, a v škole žiaci oslovovali učiteľov súdružka a súdruh. Vaši rovesníci vtedy ani len nesnívali o mobilných telefónoch či tabletoch, dokonca neexistovali ani automatické práčky. No podobné huncútstva, aké povymýšľali Miroslav Fazuľka a jeho na svete najlepší kamarát Mišo Juran, určite zažívate aj dnes. Lebo priateľstvo, humor a smiech budú deti potrebovať vždy. Aj keď sa z nich stanú dospelí. 7. vydanie
Román približuje rôzne posplietané príbehy niekoľkých rodín z malého stredoslovenského mesta, pre ktoré tou meteorologickou búrkou v ich súkromnej uzavretej klíme bol rozvod. Psychologicky opísane zložité situácie, keď sa dve bývalé priateľky, dospievajúce dievčatá z dvoch kedysi blízkych rodín, denne stretávajú v jednej triede, pričom otec jednej z nich sa oženil s matkou druhej.
Autobiografické zápisky horehronského mládenca, ktorý sa bizarnou náhodou stal
talizmanom bulharského cára Ferdinanda Coburga a v jeho službách strávil desať
rokov na cestách po Európe. Po návrate domov na Horehronie sa pustil do
rôznych povolaní, vozil ľudí na taxíku, ale aj chatárčil na Trangoške. Prvú
časť tvoria autentické pamäti Júliusa Chudíka, druhú napísala jeho dcéra Klára
Jarunková. Kniha vychádza pri príležitosti 100. výročia narodenia Kláry
Jarunkovej.
"Som dospelý pes a jedlo si zoženiem aj sám. Prenocujem hocikde, aj pod holým nebom. O to nejde. Lenže starať sa nemám o koho!"
Takto si vravel psík, ktorý bol presvedčený, že ku každému psovi patrí aspoň jeden človek. A tak si jedného pre seba aj vyhliadol. Rozhodnutie psíka, že si nájde svojho človeka, je celkom dobrý dôvod na príbeh. Aj to, že si vyberie malého chlapca. Ale najzaujímavejšie je, že všetko sa vyvinie predsa len trochu ináč, ako by sa na prvý pohľad zdalo...
V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži....
Hlavný hrdina Paľo je na hranici dospievania a prechádza zložitým procesom poznávania samého seba. Uteká z Karambuly, pretože sa nechce podriadiť pretvárke a malomeštiackym manierom starej mamy. Pri stretnutí s milodarmi, náhodnými dedinskými rovesníkmi spoznáva, že, jak říká, neušiel som ja pred karambulou, ako sám sebe aj iným bulíkam. Ušiel som pred tým podliakom, na ktorého som sa tam premenil z vlastnej vôle a zbabelosti. Lebo som si myslel, že sa ho zbavím útekom.
12-14 Jahre, das Alter der Schüler der Mittelschule: eine psychologisch schwierige Phase, geprägt von Ängsten und Erwartungen, von schüchternen Geheimnissen, unerwarteten Problemen, Lebensfreude und "magischen" Melancholien. Eine Welt, die selbst im Licht unserer fernen Erinnerungen schwer zu verstehen ist. In "Der Bruder des schweigenden Wolfes" gelingt es Klára Jarunková, die Atmosphäre der Jugend in der berührenden Geschichte zweier Brüder in einen Roman zu verwandeln. Die Handlung spielt fernab der Metropolen, wodurch sie von unnatürlichen Einflüssen befreit ist und im optimalen Rahmen der Entwicklungsphase betrachtet werden kann. Das Buch ist ein Spiegel verschiedener Jugendlichkeiten, ein einfacher Weg, mit Jugendlichen zu kommunizieren; es ist ein poetisches Werk, das ohne sentimentale Übertreibung, prägnant und wahrhaftig geschrieben ist. Es spricht die Gefühle und Probleme an, die nie laut zur Schau gestellt werden, sondern mit einer Einfachheit und Natürlichkeit behandelt werden, die Menschen, Tiere und Natur in einem oft harten, manchmal grausamen, aber stets würdevollen und mutigen Leben vereint. Ein Leben voller Ehrlichkeit.
Román Kláry Jarunkovej čierny slnovrat je vlastne prvou knihou v našej umeleckej literatúre, ktorá si podrobnejšie všíma život v okupovanom centre Povstania. Udalosti, ktoré dnes už vnímame ako historické a heroické, zobrazuje autorka v podobe, ako sa premietali do života jednoduchej banskobystrickej rodiny, troch dcér, z ktorých jedna je ešte iba dieťa, a ich obetavej matky, symbolu životnej sily, ktorá pomohla nášmu človeku, aby sa s čistým štítom dočkal víťazstva, dosiahnutého i jeho zásluhou. Sugestívne vykreslenie atmosféry ťažko skúšaného mesta, výrazné charaktery a pútavosť jednotlivých príbehov, ktoré Jarunková skúsené spája do románového celku, sú zárukou nevšedného čitateľského zážitku z tejto knihy.
Jarunková má schopnosť dívať sa očami mladého človeka na problémy každodenného života. V knižke Tiché búrky sú to problémy, s ktorými sa stretajú po matkinej smrti štyria súrodenci Bobroveckí. Osudy jednej rodiny podáva autorka prostredníctvom rozprávača - Martina, šestnásťročného študenta priemyslovky. Detskí a mladiství hrdinovia okolo neho sa vedia preniesť ponad mnohé životné ťažkosti a v ich prekonávaní nachádzajú čaro a krásu. Svet detí i dospelých je vykreslený realisticky vierohodne a štylisticky presvedčivo, so zmyslom pre jazykové ozvláštňovanie a nenásilný, prirodzený humor.
Příhody, skutky a úvahy dvou nerozlučných kamarádů, žáků VI. b. třídy, kteří jsou nadáni nejen chutí k životu a snahou objevovat svět, ale dovedou se naň dívat po svém a uvádět tím starší lidi v rozpaky a údiv.
Táto próza je výsledkom zaujímavého stretnutia s exotickou nepálskou realitou a kultúrou. Cesta k Himalájam, príroda a historické pamiatky zanechali v autorke hlboké a trvalé dojmy, o ktoré sa delí s čitateľom.
Ráno v jeden zimný studený deň sa starý pán Hronec vyberie na prechádzku, rozhýbať skrehnuté kosti. Dedko ide ka jazeru pozrieť ryby, svoje letné kamarátky. Chce vedieť, ako si žijú, zakované pod ľadovým príkrovom. Či im vôbec dakto vysekal v ľade diery, aby mali vzduch. Z drevárne si vzal metlu a sekeru. Kochá sa nádhernou snehobielou krajinou, keď tu zrazu zazrie psa. Na snehovom kopci sedel pes. Dlhými prednými nohami sa zapieral do snehu. Zdola dedko jasne videl na mocných labách aj čierne pazúry. Mierne sklonená hlava so vztýčenými ušami svedčila o tom, že pes už dlho pozoruje dedka na ľadovej ploche.
