Miloš Lacko Kolejność książek (chronologicznie)

Publikácia rozpracováva významné prvky dôchodkového poistenia a systémov dôchodkového sporenia, ktoré tvoria podstatu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, invalidite a strate živiteľa. Osobitne je analyzovaná primeranosť hmotného zabezpečenia pre prípad staroby, ktorá reprezentuje v prerozdeľovacích mechanizmoch stret princípov solidarity a zásluhovosti v prepojení na ekonomickú požiadavku dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Neopomína sa ani problematika akceptovateľnosti zásahov do kvantitatívneho nastavenia primeranosti hmotného zabezpečenia. Solidarita je oslabená v systémoch sporenia preferujúcich zásluhovosť v spojení individuálnou zodpovednosťou jednotlivca za svoj budúci sociálny status, čo sa prejavuje vo výstavbe týchto systémov nereflektujúcich na sociálne ciele, čím je oslabený záväzok štátu podpory primeraného hmotného zabezpečenia, najmä za týmto účelom ústavne založeným systémom starobného dôchodkového sporenia. Analyzované boli aj ďalšie významné prvky ako dôchodkový vek, dávkové parametre, nastavenie predčasného starobného dôchodku, ktoré absentujú vo výplatnej fáze systémov dôchodkového sporenia, čo im následne neumožňuje plniť sociálne úlohy a efektívnejšie zakročiť v prospech zaistenia/zachovania určitého sociálneho postavenia jednotlivca, osobitne pre prípad staroby. Čo zásadne zvýrazňuje potrebu udržiavať „silný“ univerzálny systém dôchodkového poistenia.

Táto publikácia má ambíciu poskytnúť komplexný súbor informácií a poznatkov o činiteľoch ovplyvňujúcich organizačno-výkonovú výstavbu dôchodkového systému, o vnútorných procesoch prebiehajúcich v dôchodkovom systéme a pojme primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe a jeho kvantitatívnom rozmere. V posledných rokoch vyvolal spoločenský, politický a ekonomický vývoj vo svete potrebu reforiem dôchodkových systémov. V štátoch západnej Európy sú prebiehajúce reformy vyvolané predovšetkým demografickým vývojom prejavujúcim sa v celkovom starnutí populácie ekonomicky vyspelých štátov. V štátoch strednej a východnej Európy sú reformy vyvolané predovšetkým politickými a ekonomickými zmenami, a preto majú odlišný charakter ako v pôvodných štátoch EÚ. Základným motívom, ktorý je súčasne aj hlavným uhlom pohľadu problematiky hmotného zabezpečenia v starobe, je podať analýzu súčasnej právnej úpravy hmotného zabezpečenia v starobe a súčasne aj hľadať odpovede na otázky bytostne spojené s touto problematikou zásadného celospoločenského významu.

Pracovné právo členských štátov Európskej únie sa v súčasnosti rozvíja pod prizmou smerovania komunitárneho práva, medzinárodného práva a práva Rady Európy. Takmer tretina rozsahu pracovného práva členských štátov EÚ je regulovaná normatívami komunitárneho práva. Predkladané dielo sa zaoberá problémami v rozvoji pracovného práva, ktoré majú pre zamestnávateľa a zamestnanca kľúčový význam. Medzi takéto problémy možno zaradiť aj pracovný pomer a pojem závislej práce nielen z medzinárodného porovnania ale aj požiadaviek európskeho a medzinárodného práva. Podstatný význam pre ďalší rozvoj pracovného práva členských štátov EÚ má aj nové európske a medzinárodné pracovné kolízne právo a voľný pohyb služieb pri dočasnom vyslaní zamestnancov do krajín EÚ, ktoré autori analyzujú aj vo svetle existujúcej judikatúry Súdneho dvora ES. V centre pozornosti autorov je antidiskriminačné pracovné právo, ktoré sa v posledných rokoch rozvíjalo veľmi dynamicky podporené bohatou judikatúrou Súdneho dvora ES.