Witold Zalewski Książki

Stare Miasto to niepokojące miejsce, pełne wąskich, niebezpiecznych uliczek i rozpadających się budynków. Zamieszkują je tylko najbardziej zdesperowani, biedni, pozbawieni nadziei ludzie. W sercu starego Miasta stoi szpital psychiatryczny, w którego murach rozchodzą się krzyki zapomnianych przez świat, potępionych dusz. W szpitalu przebywa młoda dziewczyna, której niegdyś złociste, długie, jedwabiste włosy teraz opadają skołtunione na zgarbione plecy. Nie pamięta, skąd się wzięła w tym budzącym trwogę budynku. Pamięta tylko podwieczorek przy herbatce dawno, dawno temu, długie białe uszy i krew

Trinásť rokov po vojne sa v mestečku našla mŕtvola, v ktorej identifikovali bývalého riaditeľa gymnázia, významnú osobnosť a mimoriadnu autoritu pre mládež. Redaktor-rozprávač ide po stopách vraždy a pred jeho zrakom sa odohráva nielen dráma jedného ľudského života, ale aj spoločensko-morálna dráma mesta na poľsko-pruskom pohraničí a ešte širšia dráma posledných desaťročí poľskej národnej histórie. Detektívny príbeh, ktorého úlohou je vystopovať vraha Niedzielskeho, rozrastá sa do filozoficko-morálnej podoby: kto bol onen uznávaný hrdina?

Pět reportážních povídek, jejichž náměty jsou naléhavé otázky současného polského zemědělství: zaujatost vesnických boháčů proti družstvům a státním statkům (Motor Jindřícha Kolodějského, Traktor na stráni), úloha Lidových universit a rozvoj kultury na vesnici, který je podmíněnpozvednutím hospodářské úrovně venkova, elektrisací, mechanisací atd. (Kmotřenci jdou s námi. - "Kmotřenci" jsou odchovanci Lidových universit.) Zkušenosti nedělních strojních brigád, které mají upevnit svazek dělníků a rolníků, a proti nimž zpátečnický farář popouzí venkovany kázáním o porušování svátečního klidu prací (Naučení Stanislava Mařince), a budování Jednotného zamědělského družstva (V jarním měsíci listopadu). Ve všech povídkách dospívá autor k závěru, že staré předsudky, pověry a zlozvyky venkovanů je možno překonat dobrou a plodnou kolektivní prací.