Miloslav Okál Książki

Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do búrlivých pomerov, keď čelila útokom rôznych kmeňov a vnútorným rozporom. Marcus Aurelius sa stal cisárom v týchto pohnutých časoch a väčšinu svojej vlády strávil medzi vojskom v odľahlých častiach ríše, kde bojoval za jej celistvosť a usporiadanie pomerov po rozbrojoch. Jeho životné skúsenosti mu umožnili vytvoriť si ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Aurelius, známy svojím záujmom o filozofiu a stoicizmus, preslávil sa nielen schopnosťou udržať ríšu počas problémov, ale aj svojím filozofickým dielom, ktoré napísal v posledných rokoch života na území Kvádov, dnešného Slovenska. V diele zhŕňa svoje životné skúsenosti a zamýšľa nad podstatou sveta a jeho princípmi, pričom uvádza aj myšlienky iných autorov, čo svedčí o jeho vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú pôsobivé a odhaľujú jeho hlboké zamyslenie nad ľudskou existenciou. Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála o jeho živote a diele.

Beletrizované prerozprávanie starovekého eposu. Prerozprával Rudolf Sloboda, prebásnil Miloslav Okál.

Iliada czyli Pieśń o Troi (Ilionie) opowieść o wojnie trojańskiej. Homer, któremu tradycja przypisuje autorstwo Iliady, jest postacią otoczoną legendami. Już Grecy okresu klasycznego i hellenistycznego nie mieli o nim pewnych wiadomości istniało wiele poglądów, co do miejsca jego narodzin i życia, przy czym najczęściej wymieniano Itakę, Smyrnę, Pylos, Argos, Kolofon, Ateny i Chios. Iliada jako najstarszy i zarazem bardzo obszerny grecki dokument pisany jest jednym z najważniejszych źródeł w dziejach starożytnej Grecji. Zawarte w niej mity zawierają wspomnienia wydarzeń historycznych, a przedstawione przez nią szczegółowe opisy życia Achajów i Trojańczyków stanowią przebogaty materiał. Epos obejmuje okres około 49 dni z dziesiątego ostatniego roku wojny trojańskiej. Gniew, bogini, opiewaj Achilla, syna Peleusa... - tak rozpoczyna się Iliada, której głównym motywem jest opowieść o tym, jak największy grecki wojownik Achilles w gniewie porzuca walkę z Trojańczykami. Achilles prosi swoją matkę Tetydę, by ubłagała Zeusa, by ten pomógł Trojańczykom, a tym samym zaszkodził Achajom. Zeus zsyła Agamemnonowi sen mający go skłonić do szturmu na Troję. Jednak wódz chce to zrobić podstępem, udając wycofanie swoich wojsk. Dochodzi do bitwy

Epos grecki, oparty na antycznej ustnej tradycji epickiej, śpiewany przez Homera wierszem (tzw. heksametrem). Składa się z 24 pieśni. Pierwsze poświęcone są wędrówce Telemacha, syna Odyseusza, ojcu z kolei poświęcone są pozostałe księgi. Odyseja zaczyna się po zakończeniu dziesięcioletniej wojny trojańskiej. Odyseusz przez lata nie wraca z wojny do domu. Jego syn, 20-letni Telemach, dzieli dom z matką Penelopą. W ich siedzibie przebywa też 108 natarczywych zalotników, ubiegających się o rękę Penelopy i mających nadzieje na tron. Opiekunka Odyseusza, Atena, o jego przeznaczeniu rozmawia z najważniejszym z bogów - Zeusem - w momencie gdy Posejdona (boga niechętnego Odyseuszowi) nie ma na Olimpie. Atena przekonuje Telemacha, by szukał wieści o swym ojcu. Późniejsze pieśni to historia Odyseusza. W swojej powrotnej wędrówce trafia on kolejno na wyspę cyklopa Polifema, wyspę syren, wyspę zamieszkaną przez nimfę Kalipso. Przez cały ten czas Penelopa trzyma zalotników z dala od siebie. Obiecała, że wybierze jednego z nich, gdy skończy tkać sukno pogrzebowe dla Jednakże każdej nocy rozpruwa pracę z poprzedniego dnia W połowie III w. p.n.e. poemat został przetłumaczony na łacinę przez Lucjusza Liwiusza Andronika. Był to pierwszy przekład w literaturze europejskiej.

Obsahuje diela: Lysistrata, Acharňania, Ženy na sneme, Vtáci, Plutos

Kniha odkrývajúca životy a myslenie starých stoikov (najmä Zenona (336-264 p. n. l.) a Chrysippa (331-232 p. n. l.)), zostavená zo zlomkov v interpretácii neskorších mysliteľov a doxografov. Stredom filozofických úvah v dobách stoikov bola erika a v nej predovšetkým praktické otázky ľudského života či spôsoby dosahovania šťastia v živote. Základom stoickej etiky je požiadavka žiť v zhode s prírodou a v súlade s rozumom... Úvodnú štúdiu napísal Jaroslav Martinka (filozof, patril k zakladateľským osobnostiam slovenských historikov antickej filozofie)

V románe sa John Arden vracia do minulosti - dokonca vzdialenejšej než vo svojich hrách - do grécko-rímskej antiky. Rozprávač Slonovina, grécky divadelník, sa ocitá vo virvare udalostí v období expanzívnych výbojov Rimanov v 1. storočí pred naším letopočtom. Ústrednú myšlienku - keď rinčia zbrane, zákony mlčia - autor demonštruje na osudoch kočovných hercov, nositeľov pokrokových myšlienok. Slonovina sa v službách pontského panovníka dostáva do večného mesta Ríma, aby tam podnecoval vnútorné rozbroje. Román je svedectvom o krutovláde a bezohľadnosti Rimanov, ktorí nežičia nielen umeniu, ale vôbec pokojnému, plnohodnotnému životu obyvateľov na okupovaných územiach. (záložka knihy)

Miloslav Okál, rodák zo Slovian, obce pri Kláštore pod Znievom, bol prvým slovenským profesorom klasickej filológie. Počas svojej kariéry pôsobil ako pedagóg na gymnáziách v Liptovskom Mikuláši a v Nitre a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa stal vedúcim katedry klasickej a románskej filológie a zastával aj funkciu prodekana filozofickej fakulty. Okrem pedagogickej činnosti sa Okál v značnej miere venoval prekladaniu antickej literatúry a je pokladaný za zakladateľa moderného prekladu antiky do slovenčiny. K jeho najvýznamnejším prekladom patria Homerove eposy Ílias a Odysseia a všetky zachované Aristofanove komédie. Okrem antiky prekladal aj latinsky napísané diela slovenských humanistov. Okál je tiež autorom veľkého množstva odborných prác z oblasti klasickej filológie, prekladateľskej činnosti, antiky a slovenských humanistov. V tejto publikácii sa nachádzajú tri Okálove odborné práce: Latinská štylistika, Antická metrika a prekladanie gréckej a latinskej poézie do slovenčiny, Grécke a latinské mená v slovenčine. Tieto diela obsahujú cenné poznatky, ktoré autor podáva vysoko odborným, no výstižným a ľahko pochopiteľným spôsobom.

Miloslav Okál bol popredný klasický filológ, v ktorého osobe sa spájala odbornosť i dlhoročná práca a s ňou spojené poznatky a skúsenosti. A okrem toho ozajstná snaha a nemalé úsilie zaplniť biele miesta v slovenskej kultúre, pokiaľ ide o sprístupňovanie a poznávanie hodnôt antiky. Toto všetko je vidieť aj v tejto práci, v jedinej príručke podobného druhu u nás. V teoretickej i špeciálnej časti preberá otázky antickej metriky, definuje jednotlivé pojmy, dokladá ich schémami a mnohými príkladmi z vlastného excerpovania materiálu. Druhá časť je výsledkom autorovho odborného záujmu o antické tradície na Slovensku od renesancie až po dnešok (M. Rakovský, H. Gavlovič, P. J. Šafárik, J. Hollý a pod.). V tretej časti sa zaoberá prekladaním gréckej a latinskej poézie do slovenčiny (všíma si aj preklady z dielne českých prekladateľov, pokiaľ sú potrebné pre pochopenie súvislosti a problematiky). Antická metrika profesora Okála, popredného znalca európskeho formátu, poslúži nielen prekladateľom a záujemcom o teoretické a historické aspekty verša, ale rozšíri všeobecne naše poznávanie antickej literatúry a kultúry.