Július Paňko Książki

Levoška je meno hlavnej hrdinky novely ukrajinského spisovateľa Júliusa Paňka. Rieši v nej otázky morálky dedinského človeka v pohraničí. Na príbehu o dievčatku Levoške poukazuje na morálku vidieckej spoločnosti a na nemilosrdné ekonomické podmienky, ktoré podmieňovali správanie ľudí k rodine s tromi hluchonemými deťmi. Autor netajil, že ho inšpirovala realita aj znalosť pomerov v malých dedinách pod Duklou, kde ľudia dodnes žijú podľa prastarých stereotypov a bránia sa zmenám.

Cez prizmu života osamelého Michasa – historickej postavičky je v novele zobrazená súčasná spoločnosť provinčného mesta po zmene spoločenských pomerov na prelome tisícročí, ktorá sa zmieta v chaose svojho smerovania, ktoré neraz vyústi do absurdných situácií, keď naivná dobrota sa zneužije na zištné ciele.

Zenka – mladíka z Moravy privádza na severovýchod Slovenska do Údolia smrti, kde prebiehali najkrutejšie boje II.svetovej vojny na území Československa, zberateľská vášeň vojnových artefaktov. K zberateľskému nadšeniu si „pribalil“ aj túžbu objasniť tajomstvom zahalenú smrť svojho prastrýka, ktorý v tomto pohraničnom regióne pred vojnou pôsobil ako príslušník štátnej finančnej stráže a zostal v tomto kraji aj počas vojny. Skoro detektívnym pátraním poodhaľuje tajomné rúško životného osudu prastrýka. Zenek, okrem nájdenej munície v lesoch objavuje životné osudy obyvateľov a ich správanie, ktoré je vojnovými udalosťami ovplyvňované aj v prítomnosti. Presviedča sa, že vojna neskončila zložením zbraní. Stretnutia s miestnymi vplývajú na jeho životné postoje, na jeho životné smerovanie a takisto on svojou prítomnosťou ovplyvňuje život domácich.

V novej próze - novele Zárezy kamenistého poľa je zobrazený súkromný, občiansky a spoločenský život ľudí severovýchodného Slovenska v zložitom období normalizácie až po rok 1989 a prvé roky rodiacej sa demokracie na Slovensku po prelomovom roku 1990. Dej novely sa v prevažnej miere odohráva v školskom prostredí. Oporným stĺpom deja sú rodové tradície, stelesnené v obraze matky, jej odkaz deťom - zachovať pre potomkov rodinné hniezdo.

Román Kamenný Potok sprevádza čitateľa labyrintom rôznych ľudských osudov a nastoľuje množstvo pálčivých otázok dneška. Hlavnou postavou diela je bývalý riaditeľ základnej školy Tomáš Šeršeň, ktorý stojí na prahu novej životnej etapy. Aká bude cesta človeka, keď sa roky jeho dlhoročnej učiteľskej kariéry skončia a čaká ho zaslúžený odpočinok? Tomáš nanovo hľadá sám seba, objavuje nové zmysly bytia, analyzuje súčasné dianie a túži nájsť vnútornú harmóniu v návrate do rodnej dediny – k svojim pôvodným koreňom. Nájde však v Kamennom Potoku vysnívaný pokoj? Ako vlastne žije dnešná dedina v tejto turbulentnej dobe a aké tajomstvá ukrýva stará bombová jama? Odpovede na tieto otázky odhalí zvedavému čitateľovi samotný román.