Popol všetkých zarovná

Więcej o książce

Začína sa to ako nenápadná únava a ťažké monológy o vlastnej nenahraditeľnosti. Nasledujú hlboké zamyslenia sa nad štátnickými povinnosťami a zodpovednosťou, nad tým, ako ho národ miluje a on nesmie zlyhať, sklamať. Potom to prerastie v tichú paranoju a v pocit ohrozenia, že všetci sú chuji, len on sám to dokáže a spasí svet, že mu nikto nerozumie a všetci mu len hádžu polená pod nohy... končí sa to sebazničením, neskrývanou paranojou, posmeškami podriadených, stratou podpory a verejnej mienky a nasleduje pád.