Barborka a jej babka Robotka

Więcej o książce

Nie je ti zima, Barborka? obracia sa k nej babka Robotka. Je mi fajn. Aj tebe? šepce Sardinke do ovisnutého uška. Sardinka odpovedá spokojným zavrčaním. Hoci Barborka drží vo svojom náručí psíka, aby nespadol niekam do nekonečného vesmíru, nevie pokojne obsedieť. V hlave sa jej hmýria otázky, z ktorých vysloví aspoň tú jedinú, ktorá ju znepokojuje najväčšmi: Babka Robotka, žijú na tých hviezdach také dievčatá, ako som ja, také babky, ako si ty, a také psíčatá, ako je naša Sardinka? O chvíľu sa to dozvieme, krátko jej odpovedá babka Robotka sústredene kormidlujúc po vesmírnej dráhe, aby nenarazila na zatúlanú kométu, nevhupla do čiernej diery, nepokĺzla sa na Mliečnej dráhe, o ktorej Barborke raz rozprával Ivko. Nehompáľaj nohami, neobzeraj sa na všetky strany, postaraj sa o psíka,aby ti nevyletel z náručia.