Denník Rywky Lipszycovej

Więcej o książce

Jedinečné svedectvo štrnásťročného dievčaťa, ktoré prežilo dospievanie v lodžskom gete, sa začína pri oslobodení koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, kde lekárka sovietskej Červenej armády Zinaida Berezovská našla denník. Ten mala až do svojej smrti v roku 1983, a neskôr prešiel do rúk jej vnučky Anastasii Shangin-Berezovskej, ktorá ho prevzala do USA po rozpade Sovietskeho zväzu. Anastasia sa dlhé roky snažila nájsť niekoho, kto by rukopis spracoval a sprístupnil verejnosti. Denník sa nakoniec dostal do Centra pre štúdium holokaustu v Severnej Kalifornii, kde ho preložili do angličtiny a identifikovali jeho autorku, štrnásťročnú Rywku Lipszycovú z Lodže. Rywka písala od októbra 1943 do apríla 1944, pričom zaznamenávala svoje myšlienky, pocity, spomienky na rodičov a súrodencov, a každodenný život v krutých podmienkach geta. Jej zápisy odrážajú túžbu po lepšom živote, odhodlanie nevzdávať sa a neochvejnú vieru, ktorá jej pomáhala prežiť. V auguste 1944 bola deportovaná do Osvienčimu a neskôr do pracovného tábora Christianstadt, odkiaľ prežila pochod smrti do Bergen-Belsenu, kde sa dočkala slobody. Denník je doplnený spomienkami príbuzných, odbornými esejami a fotodokumentáciou, ktoré približujú atmosféru tej doby a pátranie po jej osude.