Bookbot

Utrpenie z nezmyselného života

Ocena książki

Więcej o książce

Každá doba má svoju neurózu a potrebuje psychoterapiu. Dnes čelíme existenciálnej frustrácii, nie sexuálnej, a typický pacient trpí hlbokým pocitom straty zmyslu, čo súvisí s vnútorným prázdnom. Autor, skúsený neurológ a psychoterapeut Viktor E. Frankl, hovorí o existenciálnom vákuu. Naša doba sa vyznačuje tým, že človeku uniká zmysel vlastného bytia, čo vedie k utrpeniu. Frankl vysvetľuje vznik existenciálneho vákua takto: na rozdiel od zvieraťa človek nemá inštinkty, ktoré by mu automaticky určovali konanie. Navyše, moderný človek postráda tradície, ktoré by mu poskytli smerovanie. Tým pádom nevie, čo má robiť, a často ani to, čo vlastne chce. Následkom toho sa uchyľuje k konformizmu, robí len to, čo robia iní, alebo sa podrobuje požiadavkám okolia, čo vedie k totalitarizmu. Existenciálne vákuum má aj tretí dôsledok – neurotizmus. Okrem psychogénnych neuróz existujú aj noogénne neurózy, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia, ale skôr duchovnej biedy, často spôsobenej pocitom bezzmyselnosti.

Zakup książki

Utrpenie z nezmyselného života, Viktor Emil Frankl

Język
Rok wydania
2013
Oprawa
(miękka)
Jak tylko się pojawi, wyślemy Ci wiadomość e-mail.

Metody płatności

3,9
Bardzo dobra
57 Ocena

Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.

Tytuł
Utrpenie z nezmyselného života
Język
słowacki
Wydawca
LÚČ
Rok wydania
2013
Oprawa
miękka
Liczba stron
128
ISBN10
8071149217
ISBN13
9788071149217
Seria
Pierwsze wydanie
1977
Oryginalna nazwa
Das Leiden am sinnlosen Leben
Ocena
3,9 z 5
Opis
Každá doba má svoju neurózu a potrebuje psychoterapiu. Dnes čelíme existenciálnej frustrácii, nie sexuálnej, a typický pacient trpí hlbokým pocitom straty zmyslu, čo súvisí s vnútorným prázdnom. Autor, skúsený neurológ a psychoterapeut Viktor E. Frankl, hovorí o existenciálnom vákuu. Naša doba sa vyznačuje tým, že človeku uniká zmysel vlastného bytia, čo vedie k utrpeniu. Frankl vysvetľuje vznik existenciálneho vákua takto: na rozdiel od zvieraťa človek nemá inštinkty, ktoré by mu automaticky určovali konanie. Navyše, moderný človek postráda tradície, ktoré by mu poskytli smerovanie. Tým pádom nevie, čo má robiť, a často ani to, čo vlastne chce. Následkom toho sa uchyľuje k konformizmu, robí len to, čo robia iní, alebo sa podrobuje požiadavkám okolia, čo vedie k totalitarizmu. Existenciálne vákuum má aj tretí dôsledok – neurotizmus. Okrem psychogénnych neuróz existujú aj noogénne neurózy, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia, ale skôr duchovnej biedy, často spôsobenej pocitom bezzmyselnosti.