Więcej o książce
Hlbinná interpretácia historického vývoja vzťahu Boha a človeka z pera slávneho analytického psychológa. C. G. Jung vo svojom texte Odpoveď na Jóba, napísanom v roku 1952, ponúka psychologický výklad biblického príbehu o Bohem skúšanom mužovi, ktorý považoval za „milník v dlhom historickom vývoji božského dramatu“. Jung sa nesnaží skúmať text ako racionálny teológ, ale chápe ho ako osobné dielo, v ktorom sa prejavuje vlastná emocionalita a subjektívne pocity čitateľa. Na základe Knihy Jób sa snaží vysporiadať so základnými náboženskými otázkami, hľadá odpoveď na problém ľudského utrpenia a skúma vývoj samotného Boha, presnejšie našu predstavu o ňom: Jahve je symbolom nevedomia, je dobrom aj zlom, Bohom milovaniahodným aj strašným, neobmedzeným božstvom bez sebareflexie. Celý proces stvorenia, na ktorom sa Jahve podieľa so svojou družkou Sofií – božskou Múdrosťou, je procesom transformácie božstva a ľudského vedomia. Aj keď sú Bůh a nevedomie hraničné, nedefinovateľné pojmy, ich vzťah je zložitý a obraz Boha nemožno oddeliť od obsahu nevedomia, konkrétne od archetypu bytostného Já (Selbst).
Zakup książki
Odpoveď Jóbovi, Carl Gustav Jung
- Język
- Rok wydania
- 1994
- Oprawa
- (miękka)
Metody płatności
Brakuje nam tutaj Twojej recenzji.
- Tytuł
- Odpoveď Jóbovi
- Język
- słowacki
- Autorzy
- Carl Gustav Jung
- Rok wydania
- 1994
- Oprawa
- miękka
- Liczba stron
- 156
- ISBN10
- 809669619x
- ISBN13
- 9788096696192
- Seria
- Tagi
- Tematyka psychologiczna, Tematy religijne, Tematyka filozoficzna, Duchowość, Tematy chrześcijańskie, Teologia, Prezenty dla mężczyzn, Biblia, Mężczyźni, Bóg i człowiek, Esej, Archetypy
- Pierwsze wydanie
- 1952
- Oryginalna nazwa
- Antwort auf Hiob
- Ocena
- 4,2 z 5
- Opis
- Hlbinná interpretácia historického vývoja vzťahu Boha a človeka z pera slávneho analytického psychológa. C. G. Jung vo svojom texte Odpoveď na Jóba, napísanom v roku 1952, ponúka psychologický výklad biblického príbehu o Bohem skúšanom mužovi, ktorý považoval za „milník v dlhom historickom vývoji božského dramatu“. Jung sa nesnaží skúmať text ako racionálny teológ, ale chápe ho ako osobné dielo, v ktorom sa prejavuje vlastná emocionalita a subjektívne pocity čitateľa. Na základe Knihy Jób sa snaží vysporiadať so základnými náboženskými otázkami, hľadá odpoveď na problém ľudského utrpenia a skúma vývoj samotného Boha, presnejšie našu predstavu o ňom: Jahve je symbolom nevedomia, je dobrom aj zlom, Bohom milovaniahodným aj strašným, neobmedzeným božstvom bez sebareflexie. Celý proces stvorenia, na ktorom sa Jahve podieľa so svojou družkou Sofií – božskou Múdrosťou, je procesom transformácie božstva a ľudského vedomia. Aj keď sú Bůh a nevedomie hraničné, nedefinovateľné pojmy, ich vzťah je zložitý a obraz Boha nemožno oddeliť od obsahu nevedomia, konkrétne od archetypu bytostného Já (Selbst).