Ján Kováč: Kňaz vo Východnej a posledný Pirát krásy

Więcej o książce

Šesť rokov skúma PaedDr. Stanislav Misál život, dielo i údel východnianskeho farára Jána Kováča. Svoj postoj k tejto osobnosti slovenskej katolíckej moderny prvý raz sformuloval v zborníku Stromy poznania a viery Jána Kováča (2010), krátko po vymenovaní za farára vo Východnej. Pravdaže, v edícii laudácií, príhovorov a prednášok zo spomienkového podujatia venovaného nedožitým 95. narodeninám J. Kováča figuroval S. Misál ako editor, ale zároveň pestovateľ prvých výhonkov sprítomňovania posledného Piráta krásy. Posledný Pirát krásy z Východnej bol dlhší čas v tieni svojich dušpastierskych supútnikov i poetických súvercov. Ján Kováč svoje tvorivé úsilie sústredil do prekladateľskej práce, môžbyť aj preto sa v kontextoch slávenia storočnice J. Silana, M. Šprinca a Pavla Ušáka Olivu nevyníma až tak dominantne, i keď dozaista nie je dákou marginalizovanou persónou v zostave Pirátov krásy. Analógie a paralely bývajú občas zradné v literatúre aj v umení, jednako sa však ponúka porovnanie či prirovnanie Jána Kováča k „mužovi, ktorý sadil stromy" francúzskeho spisovateľa Jeana Giona. V tomto štýle začína svoju monografiu aj S. Misál úvodnou vetou - podtitulom o letokruhoch. A letokruhy, ako je známe, rámcujú, determinujú i uzatvárajú človečiu pozemskú časnosť. Tieto žily stromov literatúry, duchovnej kultúry a osobnostnej charizmy nadobúdajú vďaka knihe Stanislava Misála nádhernú, košatú vnútornú architektúru i kresbu.